Autor je sociológ a vysokoškolský pedagóg
Program koalície PS - Spolu, predstavený v sobotu, priniesol viacero prekvapení. Jedným z nich je sociálna politika zameraná na pomoc ľuďom, ktorí čelia chudobe.

Doteraz sme boli zvyknutí, že riešenie chudoby vo volebných programoch politických strán je rámcované moralizujúcim pátosom a zle skrývanými predsudkami.
Vždy sa našli drzé úvahy o závislosti od sociálnych dávok, ktoré z hlboko existenčného problému dôstojnosti robili kvázimedicínsky problém, alebo nezmysly o masovom zneužívaní systému medzi Rómami.
V tomto existovala neuveriteľná zhoda naprieč celým politickým spektrom.
Mohli by sme dokonca tvrdiť, že podozrievavosť a trestajúci prístup voči chudobným predstavujú azda jediný konsenzus v sociálno-politických otázkach, pretrvávajúci prinajmenšom od nultých rokov dvadsiateho prvého storočia.
S programom strán PS a Spolu možno v niektorých ohľadoch nesúhlasiť, ale nemožno ho viniť, že vychádza v ústrety všeobecne rozšíreným mýtom.
Za návrhmi na integráciu dlhodobo nezamestnaných na trh práce, na boj s energetickou chudobou či zmeny v oblasti sociálnych služieb pre zraniteľné skupiny nevidno to známe pomrkávanie „veď my vieme svoje“.