Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako šéf strategickej skupiny poradcov na podporu reforiem na Ukrajine a prezident ekonomického think-tanku MESA10.
V týchto dňoch sa v New Yorku koná klimatický summit, ktorý reaguje na nárast rizík a hrozieb spojených s globálnym otepľovaním, zapríčineným ľudským konaním.

Väčšinový konsenzus v mienkotvorných kruhoch (politici, intelektuáli, médiá) vyspelých krajín je, že situácia je vážna, prognózy sú hrozivé a potrebujeme konať hneď a zaraz na globálnej úrovni. Inak hrozí neodvratná katastrofa a reálnou hrozbou je neudržateľnosť ľudského života na zemi.
Za najefektívnejší nástroj sa považuje čo najrýchlejšie dosiahnutie tzv. uhlíkovej neutrality (nulové saldo vypúšťania a absorpcie CO2).
Slovensko v tomto ohľade vyspelá krajina nepochybne je, prezidentka Čaputová na klimatickom summite vystúpi, vláda sa zaviazala k uhlíkovej neutralite do roku 2050 a v piatok sa v troch slovenských mestách konali klimatické štrajky stredoškolákov a iných prevažne mladých ľudí.
Okrem iného požadujú dosiahnutie uhlíkovej neutrality už do roku 2040.
Správne vyhodnotiť riziká
Sledujúc naše mienkotvorné médiá (najmä Denník N a SME, ale v zásade aj všetky iné relevantné) musím konštatovať, že nimi zvolený prístup považujem za veľmi jednostranný a zjednodušený.
Úplne prevláda to, čo si dovolím nazvať „alarmistický ekofundamentalistický konštruktivizmus“ a chýba zmysluplnejšia polemika a diskusia.
Hneď na začiatku chcem predoslať, že nepopieram existenciu a hrozby globálneho otepľovania spôsobeného človekom ani riziká a hrozby s tým spojené a nie som ani odporcom aktívnych politík na eliminovanie tohto rizika ako na globálnej, tak aj na národnej a všetkých iných úrovniach.