V piatok sa pochodovalo za klímu pod celosvetovou značkou Piatky za budúcnosť, večer pod domácou značkou Za slušné Slovensko zhromaždení žiadali spravodlivý štát. V nedeľu prešiel hlavným mestom Národný pochod za život.
Že tieto tri akcie pripadli na zhruba rovnaký čas, je len kalendárna náhoda. Na rozdiel od nedávneho Dúhového pochodu za práva sexuálnych minorít, ktorý stíhala akcia Hrdí na rodinu, nešlo o schválnosť, ktorá mala vyjadriť nesúhlas s požiadavkami prvého pochodu.
Akcie z tohto víkendu neboli v takomto dialógu. Napriek tomu sú v akomsi vzťahu a dovoľujú nám porovnávať.
Taký klimaštrajk si berie ako mierku svojej pôsobnosti planétu a chce chrániť život na nej. A to nielen ten ľudský, ktorý chápe ako súčasť krehkých vzťahov závislosti, kde niet hraníc a politík určených len pre jedno spoločenstvo, ale žiada akúsi planetárnu politiku.
Počuli sme viac o uhlíku a biodiverzite ako o dôstojnosti jednotlivca či šťastí národov. Pochodujúci tu dávajú hlas vymierajúcim druhom, roztápajúcim sa ľadovcom či stenčujúcemu sa ozónu.
Čo sa dá považovať za zvláštne bruchomluvectvo planéty, no aj za pokus o tvorbu politiky po človeku.
