Faktom je, že názvy viacerých komisárskych portfólií, ktoré rozdala Leyenová, voňali bizarnosťou. Napríklad hneď „prognózovanie“ Maroša Šefčoviča, pre domáce použitie účelovo, aby si ľudia salvami smiechu neublížili, prekladané ako „strategický výhľad“. Podobne „hlboká“ je agenda „hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ či „demokracia a demografia“.

Úplne najväčšie veselie z kreativity šéfkomisárky však vyvolala „ochrana európskeho spôsobu života“ gréckeho kandidáta Schillasa. (Všetkých ešte čaká grilovanie v EP.)
Na základe celoplošnej výhrady, že „európsky spôsob života“, a ešte zvlášť v súvislosti s migráciou, čo všetko od Leyenovej dostal, je agenda krajnej pravice, a preto sa má premenovať.
To je však nedorozumenie alebo aj horšie – hrubá netolerancia zľava. Skutočnosť, že AfD i ďalší si vypožičiavajú toto spojenie, sa nedá zatajiť, v kradnutí duševného vlastníctva sa extrémistom nedá brániť. Európsky spôsob života však stál čierne na bielom medzi prioritami tradičnej a vždy jasne proeurópskej EPP, strešnej strany európskych kresťanov a konzervatívcov.