Autor je politológ a pedagóg
“Na pochod za život prišlo 50-tisíc ľudí, akciu zneužila ĽSNS”, hlásal jeden z titulkov v novinách (SME). Podobné okúňavé reakcie sú redakčnou nadprácou, snahou zmierňovať realitu, aby náhodou neurazili čitateľa sympatizujúceho s daným pochodom.
Ale realita je, že fašisti nič nezneužili. Spoluorganizátor (Patrik Daniška) sa tiež jasne vyjadril, že ich s fašistami spájajú ciele.
Keď mali organizátori šancu vykázať ich a dištancovať sa, nechali to tak. Nechceli vyhrocovať. Pochodovali s fašistami.
Jedno nemecké porekadlo vraví, že keď si k stolu s deviatimi ľuďmi prisadne neofašista, okolo stola sedí desať neofašistov. Lebo v tichosti sedieť s náckom, znášať ho, tolerovať ho, znamená akceptovať ho.
Pochod za život akceptoval neofašistov. Pochodovali s fašistami. Nie popri nich, nie nezávisle v oddelených hlúčikoch, s nimi.
Postoj, ktorý na seba zobral mediálnu rolu Beobachtera slovenského kresťanského fundamentalizmu, už pred pochodom načrtol líniu zľahčovania: s feministkami alebo s LGBT tiež pochodovali aj satanisti, tak čo. Aký problém?
Pohrávajú sa s neznalosťou čitateľa a tvária sa, že satanisti sú nejaké skutočné zlo, niečo porovnateľné s fašistami, ak nie horšie. Veď fašisti aspoň pochodovali za dobrú vec, či čo.
Majú spoločné ciele
Fašisti nič nezneužili, pridali sa, lebo Daniška má pravdu.
Naozaj sledujú spoločné ciele. Ich cieľom je obnovenie rodového poriadku, v ktorom sú ženy podriadené, v ktorom nerozhodujú o svojom tele a netešia sa sociálnym a politickým právam, ktoré si vybojovali v 20. storočí.
