Autor je teológ a spisovateľ
Pred pochodom zaznel od Patrika Danišku výrok o tom, že s "kotlebovcami máme spoločné ciele". A od iného pána želanie, aby si deti nechávali aj znásilnené ženy.
Tak takto. Za slovenského štátu predal a nechal zavraždiť vo vyhladzovacích táboroch katolícky farár Jozef Tiso a jeho klérofašistická klika tisíce židovských detí. Veľká časť z nich zahynula v Treblinke alebo v Sobibore.
Osudy vyvraždených židovských detí slovenským fašistickým katolíckym režimom sú dnes zdokumentované, rovnako ako poznáme "právo na život" španielskych detí a portugalských detí vyvraždených podobnými režimami.
Na druhej strane je absolútne dôležité a nevyhnutné zdôrazniť, že veľká časť slovenských antifašistov boli katolíci, mnohí z farárov nesúhlasili s rasovou teológiou Tisa, pomáhali židovským rodinám a príslušníkom odboja.
Zdevastovaná spoločnosť
No vzťah slovenského katolicizmu k politike je dodnes natoľko poškodený zločinmi slovenského štátu, že sa ani najmladšie generácie katolíkov, ktorí sa v dobrej viere zúčastnili na pochode, nemôžu tváriť, že sa ich to netýka, nemajú s tým nič spoločné a akýkoľvek pokus o znovunastolenie akejsi paraklerikárnej republiky nemá vzťah s tým, čo politický katolicizmus napáchal na Slovensku.
Väčšina slovenských katolíkov v tom má jasno. Vedia, ako Róbert Bezák, že ide o príliš bolestivé spojenie, v ktorom nakoniec vždy politika porazí náboženstvo a výsledkom je zdevastovaná spoločnosť.
Napriek tomu sa zdá, že istá, dajme tomu menšinová časť bigotných katolíkov na toto obdobie zabudla a prehliada, ako katolícky fašistický režim pristupoval k ochrane života napríklad židovských detí počas vojny.
