Autor je odborový funkcionár
Konkurenčná výhoda nízkych mzdových nákladov a zároveň rýchleho rastu produktivity práce bola od svojho začiatku dlhodobo neudržateľná a v konečnom dôsledku bola aj kontraproduktívna.
Stredo- a východoeurópsky ekonomický model z 90. rokov minulého storočia, ktorý staval na nízkych mzdách a minimálnych daniach, už patrí do histórie a tí, ktorí po jeho návrate volajú, sa nás snažia stiahnuť do čiernej diery, v ktorej niet budúcnosti.
Pomóc, rastú mzdy
Nízke mzdy dlhodobo držali našu domácu spotrebu na nízkych číslach, takže naša ekonomika bola závislá len od exportu. A konkurencieschopnosť založená na nízkych mzdách nenútila podnikateľov investovať do výskumu a vývoja, čo sa nakoniec ukázalo ako zásadná chyba.
Dnes sa situácia dosť zmenila, keďže už domáca spotreba tvorí relatívne veľký podiel na raste hospodárstva, práve vďaka tomu, že konečne začali rásť mzdy, ale aj preto, že sa občania Slovenska rekordne zadlžujú.
Zadlžovanie je, samozrejme, z veľkej časti spôsobené hypotékami, keďže obyvatelia Slovenska akosi nemajú žiadnu inú alternatívu, ak chcú bývať, lebo ponuka nájomných bytov takisto patrí k najhorším v EÚ.
Nájomných bytov je povážlivo málo a v dôsledku toho sú drahé, mnohokrát drahšie ako hypotéky.
Ak dnes aj preto, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde firmy investujú do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ (najmenej vo V4), sa rast produktivity práce zásadne spomalil a určite ho nenaštartujeme tým, že budeme brojiť proti zvyšovaniu miezd, ktoré dlhodobo zaostávali za rastom produktivity.
