Jacques Chirac sa zrejme nezaradí do pomyselného panteónu najjagavejších európskych štátnikov, nebol totiž tvárou dejinných zmien ako Helmut Kohl či Margaret Thatcherová. Napriek tomu však zostane zosobnením jednej európskej éry.
Presnejšie povedané dvoch, lebo Chirac bude pre našu generáciu spojovníkom (niekto by povedal hranicou) medzi starým a novým svetom, starou a novou Európou či Francúzskom.
V osemdesiatych rokoch, keď ešte Francúzsko mohlo pomerne úspešne predstierať, že patrí k širšiemu okruhu svetových mocností, neúspešne súperil o prezidentskú funkciu s predstaviteľom poslednej vlny rustikálneho eurosocializmu Françoisom Mitterrandom a prezidentom sa stal, keď v roku 1995 porazil len o čosi menej úspešného socialistu Lionela Jospina. To bol ešte príbeh zo starej Európy, potom prišli iné.