Aktéri Gorily zrejme dúfali, že po čase si ju spoločnosť odloží nabok ako dobový román s nezvládnutou dejovou líniou, stereotypnými postavami a skratkovitými dialógmi.
Keď odchádzajúci vyšetrovateľ tímu Gorila hovorí, že našli „porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile“, len korupcia sa spätne ťažko dokazuje, tak naznačuje, že to zviera, ktoré vážne nahlodalo dôveru verejnosti v politike, stále žije.
A potom, ako polícia v byte Mariana Kočnera našla nahrávky, má aj svoj hlas.
Súvisiaci článok Šéf vyšetrovacieho tímu: Máme potvrdené, že hlasy z nahrávky patria aktérom Gorily Čítajte Haščákov aj Ficov. A pridaním prívlastku údajný sa váha Gorily už nezmierni.
Vyšetrí sa ešte niekedy Gorila a dovlečie ju niekto na súd spolu s celým doprovodom tých, ktorí si mysleli, že v konšpiračných bytoch sa ľahšie delí krajina?
Ak by sme verili, tak v skutku hovoríme o pár ľuďoch, ktorí vstávajú s Gorilou nosia si ju domov, majú za sebou rozhovory s aktérmi a neveria, že všetci sú nevinní.
A že to, čo na Vazovovej odznelo, boli len také výťahové reči. Poznajú naspamäť súvisiace aforizmy a pochopili, že tie nestačia na rozuzlenie.
Koľkých z nich chceli šéfovia odbremeniť a posunúť podozrenie politickej korupcie „chápavejším“ kolegom? Takým, čo okamžite vedeli rozoznať domácich hráčov, tých, ktorí nedostávajú červené karty.
Takým, čo kauzy navigovali na územie formálnych zlyhaní čakajúc, že sa stratia v krátkej pamäti národa.
A desí nás policajná tradícia, napríklad z vyšetrovania únosu, že tých, čo Gorilu počuli postupne vymenia, alebo po rokoch odídu sami, aby spolu s ňou nezostarli.
Tak si Gorilu a jej aktérov pripomíname ako výročie ďalšieho únosu. Napríklad dôvery v štátu.
