Autor je publicista a historik, žije v Londýne
V uplynulých desiatkach rokoch sa v tichosti udiali veľké zmeny v oblasti rovnováhy vojenskej moci, ktoré sa náhle prejavia, keď sa začne strieľať.
Takú zmenu sme videli v roku 1973 počas arabsko-izraelskej, keď obe strany do troch týždňov prišli o polovicu tankov, ktoré zničili zväčša lacné, pechotou odpaľované protitankové strely.
Podobnú zmenu sme videli pred dvoma týždňami v Saudskej Arábii, keď sa zmenil koncept „vzdušnej prevahy“, ako sme ho chápali posledných 75 rokov.
Odkedy v roku 1940 Nemci objavili blitzkrieg, až do roku 1973 bojiskám kraľovali tanky. Zastaviť ich mohlo len viac (lepších) tankov.
Tanky sa od roku 1973 dramaticky zmodernizovali, ale to aj protitankové zbrane, ktoré sú oveľa lacnejšie, a teda aj hojnejšie. Už neexistuje jediná prostá rovnica, ktorou sa dopracujete k úspechu na bojisku.
Mocní môžu všetko
Druhý element blitzkriegu, takzvaná vzdušná prevaha, sa v hre udržala oveľa dlhšie.
Mocnosti, ktoré si mohli dovoliť skonštruovať a postaviť najpokročilejšie bojové lietadlá, neovládali len oblohu, ale aj krajinu pod ňou a bez väčších strát si vedeli podmaniť slabšie krajiny (NATO proti Srbsku, USA dvakrát proti Iraku, NATO proti Líbyi a tak ďalej).
Presuňme sa do Saudskej Arábie v septembri 2019. Ropné kráľovstvo by malo patriť medzi hŕstku privilegovaných, nezraniteľných krajín s najvyspelejším letectvom a protileteckou obranou, aké sa dajú kúpiť.
Okrem toho sa môže obrátiť na nesmiernu silu Spojených štátov, ktoré majú vo viacerých štátov Perzského zálivu základne a zaviazali sa na obranu Saudskoarabov. Čo už by sa len mohlo pokaziť?
