Hoci v čase písania textu delí Rakúsko od konečného výsledku zopár hodín, aj z predbežných je zrejmé toľko, že mocenský pôst Sebastiana Kurza sa definitívne končí.

Strache by si od Kurza zaslúžil pusu na čelo, keďže predčasné voľby po jeho megaškandále z Ibizy výrazne predlžujú náskok pred socialistami a “slobodnými“. Až do tej miery, že oproti predvolebným analýzam, ktoré veštili ťažké rozhodovanie ÖVP medzi obnovením koalície so „slobodnými“ a experimentom so zelenými a s liberálmi (NEOS), sa zrazu zdá, že veľká dilema to ani nebude.
Pri takomto víťazstve má Kurz asi desať dôvodov, aby uprednostnil druhú možnosť. Od trendov, ktoré voľby ukázali (silné straty FPÖ), cez počet mandátov možnej koalície a európsky kontext až po korupčnú (bezprostrednú) minulosť FPÖ, všetko je v prospech experimentu.
Navyše, strana – po novom – umiernenejšieho Hofera nebude ani lídrom opozície, keďže navzdory ďalšiemu bolestivému poklesu táto „cena útechy“ zostane naďalej socialistom.