Podľa tradovanej legendy Vladimír Mečiar pred voľbami v roku 1998 zlúčil štyri volebné obvody do jedného, aby jeho meno trónilo na každej kandidačnej listine HZDS.

Ten príbeh má okrem iného dokumentovať personálnu núdzu HZDS, pretože voliči v skutočnosti nevolili Cupera, Kozlíka, Keltošovú ani Tóthovú, ale proste Mečiara.
Nová generácia politikov tento princíp rozvinula takpovediac do priestoru.
Kým systém HZDS umožňoval kandidovať na rôznych miestach, dnes sa kandiduje plošne v čase.
Začal s tým Richard Sulík, ktorého v roku 2012 ako lídra kandidátky SaS zvolili do slovenského parlamentu, no o dva roky si to opäť rozmyslel a kandidoval do europarlamentu a o ďalšie dva roky sa znova pýtal do slovenského parlamentu, akurát si získaný mandát ani neprevzal.
Preto sme s napätím čakali, či túto peknú sériu potiahne aj pri májových voľbách do europarlamentu a potom o trištvrte roka do Národnej rady.
Keď to neurobil, vraveli sme si, že aj v SaS sa im už zdá hlúpe meniť mandáty podľa počasia ako topánky.
Ale nie, nesklamali.