Autor je politológ a publicista
Richard Sulík je technológ moci, o to viac prekvapujú inštrumentálne politické chyby, ktoré v poslednom čase urobil a ktorými pomáha SaS do záhuby.
Keď už Sulík nechcel problém s opozíciou v strane riešiť konsenzuálne, ale konfliktne (a Sulík ako autoritár inak nevie), dalo sa očakávať, že na sneme, ktorý zvolal, aby si potvrdil pozíciu predsedu, ho aj vyrieši. Využije, že snem je najvyšším orgánom strany, a zabezpečí si (cez zmenu stanov) aj výmenu, respektíve aspoň väčšinu v najvyšších orgánoch strany. Autor tohto textu bol na tento scenár ochotný aj staviť.
Samé chyby
Na prekvapenie to však Sulík neurobil. A to napriek tomu, že kandidátku do volieb schvaľuje podľa stanov SaS republiková rada, ktorú však ovláda vnútrostranícka opozícia. Muselo mu byť teda jasné, že problém nijako nevyriešil. To bola prvá chyba.
Sulík bol preto nútený zvolať ďalší snem a SaS tak ďalší mesiac pred voľbami plní média konfliktmi, nie riešeniami. Chyby pokračovali predstavením kandidátky. Namiesto, toho aby zaradil na kandidátku všetky populárne mená „vzbúrencov“, okrem, povedzme, Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára, ako avizoval, a nechal ostatných, nech sami kandidatúru odmietnu, ako avizovali oni, vyhodil z kandidátky všetkých opozičníkov sám.
Výnimkou bolo ponúknuté miesto pre Janu Kiššovú, ktorá ho však podľa očakávania odmietla: „Ak na kandidátke nie je miesto pre kľúčových saskárov, najväčších bojovníkov proti korupcii a mafii, nie je tam miesto ani pre mňa.“ Sulík navyše nespokojencov ostro vyzval na odchod z SaS.
