Marketingovým ak nie kráľom, tak korunným princom skorej jesene bývajú handlovačky okolo nového rozpočtu.
S ťažiskom odnepamäti na „prioritách vlády“, čo bolo propagandistické skreslenie, keďže septembrovo-októbrové prídavky rezortom boli vždy len zanedbateľným zlomkom legislatívne predpísaných výdavkov.
Skutočnosť, že výraz „priority“ sa teraz z diskusií úplne vytratil, je jedna zo známok úpadku tvorby rozpočtu.
Smer-SNS-Híd už ani nepredstierajú hodnotové spory a výdavkové plafóny, ktoré by len zdržiavali a komplikovali veľké nákupy hlasov, čo je v predvolebnom roku jediný konštitučný tmel rozpočtu.
Aj v minulosti hral rolu, teraz je však jediným princípom.
Jeseň veľkých nákupov namiesto „priorít“ je prítomnosť o to tristnejšia, že koliduje s batériou nepriaznivých signálov externého pôvodu na takej škále, že porovnanie neznesú ani časy pred Lehmanom.
