Autor je analytik INESS
Nedávny ekonomický vývoj zvádza ku klasickému omylu zamieňania korelácie s kauzalitou. Rýchlo rastie minimálna mzda a zároveň máme historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti.
Smer chce presadiť zákon o minimálnej mzde Čítajte Problém je, že tento rekord máme napriek minimálnej mzde, a nie vďaka nej. Navyše tento úspech nie je všade rovnomerne distribuovaný.
Aj v období rýchleho rastu máme tri okresy s 15-percentnou mierou nezamestnanosti, kde desiatky ľudí čakajú na jedno voľné pracovné miesto.
Máme druhý najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných v EÚ. Porovnateľný s Gréckom alebo Talianskom. Naši susedia z krajín V4 majú tento podiel o polovicu nižší.
Problém je to predovšetkým pre východné Slovensko, kde deviati z desiatich nezamestnaných patria do znevýhodnených skupín, teda ide o ľudí s nízkym vzdelaním, starších ľudí alebo spomínaných dlhodobo nezamestnaných.
Títo ľudia sú zároveň najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby. A toto sú neprekvapivo ľudia, na ktorých má podľa ekonomického výskumu minimálna mzda najhoršie negatívne dosahy – odrezáva ich od oficiálneho legálneho trhu práce.
Argument Slovinskom
V takejto situácii rástla minimálna mzda počas posledných šiestich rokov dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda. Slovensko sa tento rok dostalo na druhé miesto vo výške podielu minimálnej mzdy na priemernej.
Predbehli sme aj takých dlhoročných rekordérov ako Španielsko alebo Francúzsko.
A pritom je Slovensko jedna z krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi. To znamená, že môžeme očakávať, že plošná a rýchlo rastúca minimálna mzda tu má najväčšie negatívne následky. A to práve v najchudobnejších okresoch, o ktorých bola reč.
