Nedá si pokoj a nedá si pokoj. Človek by povedal, že keď to Richardovi Sulíkovi nevyšlo v júni, potom opäť v septembri, tak už s tým prestane, ale on nie – zasa ho omámil nadšený potlesk verných roztlieskavačov a vyznal sa z predstáv, ako sa jednotná SaS namiesto konfliktov venuje predvolebnej kampani.
Veď tomu sám nemôže veriť. Aj ten, kto horí láskou k predsedovi, musí chápať, že po víkende sa spustí nové kolo diskusií o tom, ako Sulík vyčistil SaS.
Netreba byť totiž voličom slobodnej a solidárnej strany, aby sme videli, že z nej nevyobcoval bezvýznamné figúrky, ale dlhoročných poslancov a blízkych spolupracovníkov. Z toho všetkého pramenia pre Sulíka dva zásadné problémy.
