Zdalo by sa, že na konto (našťastie) bývalej štátnej tajomníčky a (žiaľ) súčasnej sudkyne Moniky Jankovskej a jej komunikácie s Marianom Kočnerom bolo povedané už všetko. Pokiaľ ide o mieru oprávneného znechutenia, je to asi pravda, ale sú tu dva momenty, ktoré si stále zaslúžia osobitný zreteľ.
Prvým momentom je osobný vzťah Roberta Fica a Moniky Jankovskej. Nie je žiadnym tajomstvom, že sú dlhoročnými spolupútnikmi a Fico sa nie raz angažoval v jej prospech. Keďže netrpíme amnéziou, spomíname si, ako vyvíjal osobné úsilie, aby bola Jankovská zvolená za členku Súdnej rady.
Skúšal to a vyjednával aj v situácii, keď vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dala jasne najavo, že ak Jankovská prejde, podá demisiu a reálne hrozil rozpad vlády. Tento fakt je dôležitý, aby sme pochopili, akú veľkú váhu Fico prikladal tomu, aby Jankovskej a teda Kočnerovej figúrke splnil želanie. A keď Jankovská odchádzala, neodolal a poďakoval sa jej za „kus dobrej roboty“.
