Článok pokračuje pod video reklamou
V piatok 17. novembra večer som sedel vo vlaku z Prahy do Bratislavy. Do Prahy ma odviala hustnúca atmosféra po zverejnení brožúry Bratislava/nahlas na rozhlasovej stanici Hlas Ameriky. Do Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti v Prahe ma však vzali aj so zlým kádrovým posudkom.
Prvé hodiny revolúcie ma obišli. Bol som s priateľmi celý víkend v Karpatoch na bicykloch a mobilné telefóny vtedy neboli. V nedeľu večer som už oboznámený s chýrmi o zásahu na Národní třídě cestoval späť do Prahy.
Bol som tam medzi svojimi, v enkláve ochranárov a ekológov. Krátko pred novembrom sme s Josefom Vavrouškom, Ivanom Dejmalom a mladými zelenými zakladali Zelený kruh – platformu spolupráce pre ochrancov životného prostredia s víziou spolupráce v celej Európe. Pád režimu priniesol naliehavejšie úlohy, ale Zelený kruh v Česku existuje dodnes.
Z Bratislavy bolo cítiť inú emóciu
Zhodou okolností som tak v nasledujúcich dňoch sledoval dianie v Bratislave len v televízii, teda rovnako ako väčšina občanov v Prahe. I keď atmosféra v dave na Námestí SNP a na Václavskom námestí bola vo všetkom veľmi podobná, i cez obrazovku bolo cítiť z Bratislavy inú emóciu.
Priatelia v Prahe udivene rozoznávali, že Slováci akosi emotívnejšie vysielajú silné posolstvo: nechceme násilie. „Vy tam na to snad máte nějakého režiséra!“ Bol to dobrý postreh.
Niekým ako scenáristami aj režisérmi boli Martin Bútora a Peter Zajac. Spolu s producentom koncertov Lacom Snopkom stáli za bratislavskými pódiami, z ktorých zneli do celého Slovenska posolstvá Nežnej revolúcie. Sonorický hlas s výzvou „Utvorte koridor“ sa stal pre Čechov refrénom z Bratislavy.
Slováci chcú zrušiť vedúcu úlohu komunistov
Druhý moment inakosti som po pár dňoch započul medzi kmitajúcimi ľuďmi z Občianskeho fóra. „Slováci jsou radikálnější, chtějí zrušit monopol komunistické strany!“ Bolo to ešte pred tým, ako zrušenie 4. článku Ústavy ČSSR, o vedúcom postavení KS v spoločnosti, ohlásilo VPN v 12 bodovom programovom vyhlásení z 25. novembra.
Neskôr som tie kľúčové slová našiel v osobnom vyhlásení Ľubomíra Feldeka, v ktorom už 21. novembra v Umeleckej besede vyzval radových komunistov, nech žiadajú, aby sa KS „dobrovoľne a ihneď vzdala svojho protiprávneho a iba násilím udržiavaného vedúceho postavenia v spoločnosti“.
Donieslo sa to aj do Prahy. Moji pražskí známi boli vo vytržení. Dnes, keď píšem tieto riadky, som si prečítal všetky oficiálne vyhlásenia OF a VPN z prvého týždňa revolúcie. Väčšinou žiadajú vyšetrenie násilia, potrestanie a odstúpenie zodpovedných, dodržiavanie Ústavy a zákonov, priestor pre dialóg a skutočnú demokraciu.
Radový komunista Ľubo Feldek to proste poslal do Prahy prvý.
Slováci nemají zájem o federál
Do Bratislavy a rovno do centra VPN som sa vrátil v decembri, v dňoch, kedy sa začali rokovania o prvej zmene federálnej vlády. OF a VPN čulo spolupracovali a pražskí kolegovia nás vyzývali k účasti na rokovaniach. Do Prahy však nemal kto ísť. Nakoniec sa delegátom VPN stal Ján Čarnogurský.
V zápise z rokovania OF stojí, že Ján Budaj po ňom odkázal, že „VPN sa nejak moc nehrnie do obsadenia postov priamo vo vláde. Chce tam mať podobne, ako vo vláde slovenskej, iba vysunutý post.“ Ako nás videla Praha? „Slováci nemají zájem o federál“.
Dve desaťročia budovali českí a slovenskí disidenti, ochranári, vedci zo sivej zóny, zakazovaní spisovatelia a výtvarníci, intelektuáli z maďarskej menšiny a veriaci z podzemných cirkví cestu k Novembru 89.
Odlišnosti viedli k zrodu samostatných občianskych hnutí OF a VPN. Spoločne odstavili komunistickú diktatúru a pokojnou cestou previedli Československo ponad trosky režimu k ústavnej revolúcii, k demokracii, právnemu štátu a slobode.
Tak – bok po boku – zostanú v dejinách.
