Autor je básnik a prekladateľ
Aj keď som evanjelik, nadchýna ma každá myšlienka pápeža Františka. Zaváhal som v tom nadšení len raz – keď som sa dopočul, že sa vyjadril proti adjektívam.
Čo mu môže na nich prekážať? Vznikli z nevyhnutnosti – podstatné mená by bez nich nestačili. Napríklad „manželstvo“. Pomenúva čosi pozitívne či negatívne? Iba z neho samého sa to nedozvieme.
Vieme však zo skúsenosti, že popri šťastných manželstvách sú aj nešťastné – najmä veľa žien padne do pazúrov charizmatickým psychopatom. Tie ženy potom zistia, že manželstvo s psychopatom je peklo a túžia po šťastnom rozvode.
No psychopat sa nevzdáva, rozvodu vzdoruje a na pomoc si prizýva aj ideológie, čo medzi šťastným a nešťastným manželstvom nerozlišujú a čo už podstatné mená „manželstvo“, „rodina“ či „pôrod“ pokladajú za synonymum šťastia. Je možné, aby pápež František podcenil rozlišovací význam prídavných mien?
