Realita vysiela toto. Šou sulíkovci, kde si znepriatelené klany odkazujú, kto v skutočnosti intriguje a rozvracia túto malú, no dynamickú rodinu, ktorá ešte donedávna chcela vymeniť exspirovanú smerácku chobotnicu.

To je síce dramatické – opozičná architektúra, ako sme ju poznali posledné roky, dostala poriadne zabrať, možno sa už dá povedať aj to s tým kameňom na kameni. Avšak, kým utrpenie strán či inštitúcií nás rozčuľuje, skutočne trpíme pri inom žánri.
Keď sa musíme prizerať zápasu pacienta so systémom, ktorý by ho mal liečiť, ale nerobí to.
Nevieme, či je celkom fér vztiahnuť prípad chlapca, ktorého operáciu odkladali pre nezhody medzi neurochirurgickými tímami, na celý rezort. No v pacientovi Lukášovi sa spozná každý, kto aspoň raz zažíval pocit kafkovskej absurdity v boji proti mašinérii, ktorá mu síce hovorí, aký je dôležitý, ale nespráva sa tak.