Autori sú analytikmi európskeho think tanku Európska rada pre medzinárodné vzťahy (ECFR).
Predvolebné prieskumy nás nenechávajú na pochybách. Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť takmer naisto bude pokračovať ďalšie štyri roky a nebude na to potrebovať ani koaličného partnera.
Už 13. októbra by mali získať 40 percent hlasov a to je viac ako dvaja hlavní oponenti dokopy (liberáli a ľavica).
Myslieť si však, že PiS celkom ovládla mysle a srdcia Poliakov, by nebolo správne. V skutočnosti je poľská spoločnosť veľmi rôznorodá a politicky polarizovaná, kde sú voliči PiS len silno mobilizovanou minoritou.
Podľa nedávneho prieskumu ECFR sa názory väčšiny Poliakov na také záležitosti ako politika Únie, Trump, budúcnosť verejných financií a dokonca aj na aborcie či práva LGBT líšia od toho, čo zastáva väčšia časť voličov PiS.
Niet preto pochýb, že to nie je ideológia PiS, čo tvorí základy Kaczynského sily, ale ohľad na sociálny štát, ktorý má táto strana v erbe. Mnohí z voličov by nesúhlasili s pozíciami strany pri jednotlivých otázkach, no hlásia sa k ich sociálnej politike – a využívajú jej výsledky.
Poľský model sociálneho štátu
Potreba silného štátu, ktorý poskytuje sociálnu ochranu, nie je prekvapením. Po bolestivej transformácii mnohí túžili po úľave. A sociálny štát spĺňa takúto víziu dobrej spoločnosti, ktorú si Poliaci pestujú od pádu komunizmu.
No "poľský model" sociálneho štátu, ako ho namaľoval Kaczynski, netvorí cestu k modernej spoločnosti založenej na vzájomnej dôvere, solidarite a samoregulácii. Pôdorysom je totiž autoritársky štát. A namiesto toho, aby boli niektoré dlhodobé systémové problémy poľskej spoločnosti prekonané, iba sa posilňujú a pretrvávajú.
Kľúčovým znakom "poľského modelu" je priamy transfer peňazí do peňaženiek občanov, nie na verejné služby. Expremiérka Beata Szydlová to komentovala takto: "Dôverujeme poľským rodinám, že budú investovať do budúcnosti svojich detí."
