Autor je historik a publicista, žije v Londýne
Štyri mesiace po masových protestoch v hongkonských uliciach priniesli tisícky zranení a zatknutí – ale len dve strelné rany, pričom k obom došlo len nedávno a ani jedna nie je život ohrozujúca.
Po piatich dňoch protestov v bagdadských uliciach je už v štatistikách sto mŕtvych, zväčša po streľbe rôznych "bezpečnostných" síl vo vládnych službách.
Situácia je o to poľutovaniahodnejšia, že na rozdiel od väčšiny ostatných arabských štátov v Iraku nevládne armáda ani tyranská kráľovská dynastia.
Zúfalá demokracia
V Iraku sa konajú slobodné voľby a krajinu spravuje demokraticky volená civilná vláda. Dlhodobá vojenská okupácia po americkej invázii v roku 2003 síce vytvorila podmienky pre brutálne teroristické hnutia ako Islamský štát, ale priniesla do Iraku aj demokratické inštitúcie. Problém je v tom, že zároveň dala moc jednému z najskorumpovanejších politických systémov.
O to ide mladým irackým demonštrantom v uliciach: nie o demokraciu, ale o korupciu. Sú veľmi mladí, zväčša nemajú ani dvadsať rokov, a jednoducho pre nich nie je dosť pracovných miest. Bez politických konexií sú odsúdení tráviť svoj frustrovaný život bez práce a v chudobe.
Protikorupčné demonštrácie sa v Bagdade a vo veľkých mestách na juhu Iraku s prestávkami konajú od polovice roka 2018. Námestie Tahrír v centre hlavného mesta uplynulé tri mesiace obsadilo niekoľko tisíc protestujúcich. Zabíjanie sa však spustilo, až keď sa 1. októbra rozhodli pochodovať k zelenej zóne.
