Uťahovať si z Petra Pellegriniho, že ako politický eunuch sa nechá fackovať Ficom a Blahom, až skončí bez posledných zvyškov ľudskej dôstojnosti, je iste dobrá a záslužná diciplína. Lenže treba tiež povedať, že s odstupom času sa to môže ukázať ako účinná politická stratégia.
Niežeby sme si predstavovali, že Pellegrini ako poľný maršal s bobkovým listom okolo hlavy a dubovou ratolesťou na chlopni vojenského kabáta spriada veľkolepé plány na osem krokov dopredu. To nie. Ale výsledok je ten, že dnes je najdôveryhodnejším politikom, bude na čele kandidátky najsilnejšej a pravdepodobne víťaznej strany s reálnou šancou zložiť vládu.
To je o dosť lepší výsledok, ako to vyzeralo donedávna: byť tvárou politického tandemu s opilcom na zadnom sedadle, ktorý mu nadáva do lenivých odroňov a pred cieľom sa ho chystá tresnúť fľašou po zátylku.
