Keby na prvom mieste nestála tragickosť celej situácie, dalo by sa za pointu vybrať aj to, že vojna dvoch neurochirurgií o pacienta Lukáša nanovo ukázala potrebu stratifikácie nemocníc.
Sotvačo je evidentnejšie ako to, že operačný zákrok v jeho stave by mal viesť najlepší odborník, ktorý v dosahu objektívne existuje.
Zápas medzi "dospeláckou" a detskou nemocnicou o dieťa s nádorom je hanbou slovenského zdravotníctva.
Takáto brutálna sonda do vzťahov v odbore neurochirurgie sa nikdy nemala stať. Nieto ešte uniknúť na verejnosť, aby ľudí zachvátili strachy a hrôzy, že čo ich môže čakať, ak by sami boli raz odkázaní na zákrok, ktorý neznesie odklad, respektíve každý deň odkladu znižuje nádej na dožitie sa šťastného konca.
