SME
Streda, 20. november, 2019 | Meniny má Félix
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Prečo sa v sporoch rodičov o deti na Slovensku nedodržiava zákon

Cestujú zďaleka, majú rozsudok, no deti roky nevidia.

Ilustračné foto.Ilustračné foto.(Zdroj: UNSPLASH/CC)

Autorka pracuje v Nadácii Zastavme korupciu

Na Nadáciu sa za posledné mesiace obrátilo viacero rodičov, ktorí sa rozišli so svojimi partnermi a súdia sa o deti. Dlhé roky, pričom často ich za ten čas vôbec nevidia ani nepočujú, aj keď to súd nariadil. Sťažujú sa, žalujú a volajú políciu, k svojim deťom sa však napriek tomu nevedia dostať. Spomínajú sa dokonca úplatky a známosti. Nadácia sa preto bližšie pozrela, prečo právo a úrady v tejto oblasti zlyhávajú.

Roberto je Španiel a jeho dcérka žije na Slovensku so svojou mamou v okresnom meste na východnom Slovensku. Zámerne neuvádzame celé mená, kvôli ochrane maloletej. Slovenský súd už pred rokmi určil, že Roberto má právo svoju dcérku vidieť v určené dni. A cez skype rozhovory dvakrát týždenne, keďže žije v cudzine. Napriek tomu Roberto dcérku nevidel a nepočul už päť rokov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nie preto, že by na Slovensko necestoval. Dopravil sa sem pravidelne v časoch stanovených súdom. Ale napriek tomu svoju dcéru na Slovensku osobne nestretol. Ako je to možné? Prečo súd a polícia nekoná a ako sa mohlo stať, že jeho dcérka už má dokonca bez jeho súhlasu priezvisko po novom partnerovi svojej mamy?

Právne je to zastrešené najlepším záujmom dieťaťa. Ak by stretnutie s rodičom odmietalo, stretnúť sa s ním nemusí ani keď má rozhodnutie súdu. Problém ale je, že často zodpovední úradníci neskúmajú, či ide skutočne o záujem dieťaťa alebo len jedného z rodičov. Alebo dokonca o pasivitu samotných úradov.

Veľa naznačuje fakt, že súd doteraz nepokutoval matku za dlhodobé nerešpektovanie verdiktu súdu. Pred niekoľkými rokmi dokonca samotná okresná sudkyňa v sprievode sociálnej pracovníčky a polície prišla spolu s otcom, ktorý docestoval z cudziny vyzdvihnúť si dcéru, v stanovenom čase k matke. Jej nový partner im ale oznámil, že matka s dcérou nie sú doma a stretnutie sa opäť neuskutočnilo. V tom čase otec dievča nevidel už dva roky.

Žiadna sankcia

Napriek žiadosti právničky otca ale sudkyňa matku za marenie kontaktu dcéry s otcom nepokutovala. A neurobil to ani ďalší sudca, ktorý prípad prevzal. Pre prieťahy už rieši spor aj Najvyšší súd. Otec ale stále svoje dieťa nevídava.

Ďalšia veľmi zvláštna okolnosť v Robertovom prípade sa odohrala nedávno. Kontaktoval ho policajt z miestneho okresného riaditeľstva. Nie písomne, ani telefonátom, ale cez aplikáciu Viber. Policajt ho najskôr požiadal, aby mu dal vedieť, kedy bude najbližšie na Slovensku. Vraj ho chce kontaktovať v súvislosti s vyšetrovaním videí, ktoré otec zavesil na internet. V nich sa Roberto prihovára dcére s tým, že ju prišiel pozrieť, ale jej mama a otčim mu v tom bránia.

“Nemyslím si, že to bol zločin… Len vás potrebujem vypočuť vo svojej kancelárii,” napísal otcovi po anglicky. Odmietol vysvetlenie cez Skype, apeloval na osobnú návštevu otca v bydlisku dcéry. ,,Pretože v opačnom prípade musím urobiť preverenie vašej osoby vo všetkých štátoch Európskej únie… A ja to skutočne nechcem robiť,” uzatvára policajt.

Keď sa Nadácia pýtala na policajnom prezídiu, či je bežné kontaktovať takto ľudí cez aplikáciu so zabezpečeným šifrovaním a či nie je prípustný prvotný kontakt s cudzincom online formou, odporučili nás na lokálnu centrálu. Krajská polícia v Košiciach Nadácii odpísala, že v popísanom prípade nariadil ich riaditeľ už dôkladnú kontrolu spisového materiálu a preveruje sa aj zákonnosť postupu vyšetrovateľa, a to aj napriek tomu, že daný vyšetrovateľ od augusta tohto roka už v polícii nepracuje. Len pre doplnenie, polícii sme otázky zaslali práve koncom augusta.

Na druhej strane, policajti z rovnakej okresnej polície odmietajú s Robertom a jeho právničkou chodiť v predpísané dni za dcérkou. On ich záznam potrebuje preto, aby mohol žiadať súd o pokutu a zakročenie. Policajti argumentujú, že prídu, ak by sa niečo stalo. Fakt, že sa paradoxne nedeje to, čo nariadil súd, im zjavne nevadí.

A Roberto cestuje cez niekoľko štátov na Slovensko pravidelne, ale vždy zbytočne.

Nejde o výnimku

Robertov príbeh popisujeme podrobne preto, lebo podobnú situáciu riešia po celom Slovensku mnohí ďalší rodičia. Často ide o prípady výlučne slovenských rodičov. Roky sa nevedia dostať k svojim deťom, aj keď majú v rukách verdikty súdov a odborné posudky, že deti ich majú rady a majú právo byť s nimi vo vybrané dni.

Niektorí cestujú pravidelne cez celé mesto, iní cez celú republiku, ďalší aj z iného svetadielu, aby niekoľko hodín stáli pred domom či pod oknami paneláka čakajúc na svoje dieťa. A nič. Týždne, mesiace, aj roky.

Nadácia má k dispozícii vyše desať takýchto prípadov. Zarážajúce je, že mnoho okolností, ale aj zapojených osôb majú spoločných. A viacerí rodičia sú presvedčení, že za čudným postupom úradov a súdov sú buď úplatky, známosti alebo klientelizmus. To sa ale veľmi ťažko dokazuje.

Viaceré podnety v tejto oblasti, kde figurujú rovnaké mená, už boli podané aj na Generálnu prokuratúru a Nadácia v jednom prípade spolupracuje aj s elitnými vyšetrovateľmi z NAKA.

Zvláštne postupy vyšetrovateľov

Problémom tiež je, že bežne polícia nanajvýš spíše záznam, že druhý rodič dieťa nedostal alebo mu ho neodovzdala riaditeľka škôlky v súdom stanovenom termíne. Následné trestné oznámenia polícia často odmieta s tým, že jej stačí argumentovať chorobou dieťaťa či jeho odmietnutím návštevy druhého rodiča. Trestný čin sa tým pádom nestal, pretože žiadna škoda oficiálne nevznikla.

Na druhej strane je polícia veľmi často zapojená v podobe riešenia domáceho násilia či prenasledovania. Opakovane tieto prípady končia v koši. No Nadácia sa stretla aj s tým, že vyšetrovatelia či prokurátori, ktorí ich dozorovali, postupovali veľmi zvláštne.

Napríklad odmietali oficiálny preklad mailov či esemesiek písaných v cudzom jazyku, snažili sa o medzinárodný zatykač aj napriek tomu, že ho prokurátor prvýkrát odmietol či prišli skontrolovať cudzinca v civilnom oblečení.

Otázky Nadácie k týmto prípadom policajné prezídium aj nadriadená prokuratúra buď presmerovala na nižších úradníkov alebo odpísala, že všetko prebehlo v poriadku.

Sociálne pracovníčky, ktoré majú pred súdmi zastupovať samotné dieťa, často nestíhajú, nedokážu hrať vyrovnanú hru so sofistikovanými právnymi zástupcami rodičov alebo majú vlastné záujmy. Inak sa totiž nedajú vysvetliť prípady, v ktorých niektorí rodičia pravidelne mesiace aj roky sociálnym pracovníčkam zasielajú dôkazy o tom, že ku kontaktu s deťmi sa napriek súdnemu rozhodnutiu nedostali, lebo… Od úradu práce pritom nezriedka nedostanú ani odpoveď, nie to ešte pomoc.

Posudok bez osobného kontaktu

Spomínajú sa aj podivné znalecké posudky, ktoré ,,znalci“ vypracovali bez toho, aby vôbec osobne videli dieťa a oboch rodičov. Čo je pri rozhodovaní o zverení maloletého kľúčové. Alebo postup komisárky pre deti, ktorá nemá jasne stanovené pravidlá, v ktorých prípadoch sa interesuje a kedy už nie.

Ale Nadácia sa stretla aj s prípadom, kedy bratislavská krajská sudkyňa vypočula maloletých bez toho, aby vyhotovila zvukový záznam. Argument o najlepšom záujme dieťaťa v tomto prípade neobstojí, pretože ako je potom možná spätná kontrola krokov sudkyne, na ktorú je zo zákona právo?

V rovnakom prípade tiež sudkyňa opakovane opomenula prizvať na súd sociálne pracovníčky, čo v poriadku tiež nie je. Keďže kolízni pracovníci zastupujú dieťa a sú tak rovnocennými účastníkmi konania tak, ako aj obaja rodičia.

Dokonca krajská sudkyňa na pojednávaní prečítala, že sa sociálny pracovník pojednávania nezúčastní. V spise ale absentuje akákoľvek pozvánka pre neho.

Keď sa Nadácia na postup sudkyne spýtala jej nadriadeného, predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský odpovedal, že uvedené informácie nemá k dispozícii na preverenie, pretože spis bol medzičasom vrátený okresnému súdu. ,,Z tohto dôvodu povinná osoba nevie posúdiť vykonané procesy predsedníčky senátu,“ dodal vo svojom rozhodnutí.

Ministerstvo spravodlivosti sťažujúcu sa matku aj Nadáciu informovalo, že nie je oprávnené zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu.

V prípade mimochodom ako jeden z rodičov figuruje Igor Kucer, zástupca Slovenska pri OSN, zhodou okolností Výboru pre práva dieťaťa predstaviteľ stálej misie Slovenskej republiky pri OSN Ženeva. Keď sa ho Nadácia pred niekoľkými týždňami spýtala, ako hodnotí postup súdov vo vlastnom spore a či je v poriadku, že žiada o zverenie detí do cudziny, v ktorej ale pracovne sám pôsobí len na základe dočasného mandátu, opakovane sa vyhovoril na pracovnú zaneprázdnenosť a doteraz neodpovedal.

Ministerstvo problémy až také vážne nevidí

Ale poďme po poriadku. Kľúčovú úlohu v sporoch o deti hrajú súdy. Nielen preto, ako rozhodnú, ale aj dokedy. V praxi sa nie zriedka, najmä v Bratislave, dejú podľa informácií Nadácie prípady, že súd prvýkrát rodičov vidí až po roku odvtedy, čo sa na neho obrátili. A dovtedy sa konflikt medzi rodičmi môže hrotiť.

Súdy, ich postupy ako aj legislatívu v oblasti sporov o zverenie maloletých do starostlivosti rodičov zastrešuje rezort spravodlivosti. Jeho zástupcovia pripustili, že najmä v Bratislavskom kraji sa stretávajú s naťahovaním sporov, ale aj ich hrotením zo strany právnikov. Súvisí to s veľkou vyťaženosťou tunajších súdov aj koncentrovaním občanov.

Ale uviedli aj prípad, v ktorom ešte ani nezačalo súdne konanie a advokát jednej zo strán už podal päť trestných oznámení na protistranu a ďalších účastníkov sporu.

Podľa odborníkov veci veľmi nepomohla novela spred troch rokov. Od leta 2016, po poslednej rekodifikácii civilného mimosporového poriadku, teda takzvaného CMP, vypadla z legislatívy lehota šesť mesiacov. Tá predtým sudcov v zásade zaväzovala začať a rozhodnúť spory ohľadom maloletých čo najrýchlejšie.

Ministerstvo vyškrtnutie lehoty vysvetlilo nálezom Ústavného súdu, podľa ktorého rýchlosť konania nemôže ísť na úkor všeobecnejšieho princípu spravodlivosti. Ministerstvo ale zároveň dodalo, že to nemá vplyv na povinnosť súdov postupovať v sporoch o maloletých s osobitným urýchlením, čo pravidelne zohľadňuje Ústavný súd pri posudzovaní sťažností na neprimeranú dĺžku konania.

K nespokojnosti občanov so samotnými verdiktmi ministerstvo uvádza, že je orgánom výkonnej moci a nemôže zasahovať do nezávislého rozhodovania súdov. Účastníci konania však môžu právoplatné rozhodnutie súdu, teda po jeho skončení, napadnúť ústavnou sťažnosťou, ak porušuje základné ľudské práva a slobody.

Ministerstvo ale má právomoc riešiť prieťahy v konaniach alebo podozrenie, že došlo k porušeniu zásady dôstojného súdneho konania.

Veľkým problémom sú tiež už opísané platné súdne rozhodnutia, ktoré sa ale nepremietajú do praxe. Na mrazivo nízky počet takzvaných výkonov súdneho rozhodnutia upozorňuje opozičná poslankyňa Natália Blahová. Ide o situácie, keď samotný sudca, respektíve vyšší súdny úradník, ide vykonať do terénu to, o čom rozhodol. Teda v sprievode rodiča a sociálneho pracovníka odoberie na určenom mieste maloletého a odovzdá ho do rúk druhého rodiča, ktorému ho na vymedzený čas súd prisúdil.

Keď papier v realite neplatí

Problémom je, že po medializovaní kauzy Marko, v ktorej plačúceho školáka nešikovne súdny úradník pred očami jeho spolužiakov odviedol zo školy, sa tohto inštitútu súdy akosi obávajú. Blahová upozorňuje, že rozdiel medzi počtom žiadostí od rodičov o vykonanie súdneho rozhodnutia a jeho realizovaním je neúnosný.

,,Napríklad v roku 2017 celkovo všetky okresné súdy obdržali takmer 600 návrhov na nariadenie výkonu rozhodnutia. Čiže takmer v 600 prípadoch bol zo strany povinného rodiča opakovaný problém s rešpektovaním rozhodnutia súdu,“ opisuje poslankyňa.

Zdôrazňuje, že v rovnakom roku z toho výkon súdy nariadili v 119 prípadoch. Zodpovedá to každej piatej žiadosti. Nejde pritom o nijako výnimočné číslo. Podobne dopadol aj rok predtým.

Čo je ale ešte zarážajúcejšie, je číslo 44. Podľa Blahovej totiž len v toľkých prípadoch skutočne došlo k tomu, že dieťa sa pod dohľadom súdu dostalo do rúk druhého rodiča. V porovnaní s celkovým počtom žiadostí ide o sedem prípadov zo sto. Čiže len v siedmich prípadoch zo sto sa druhý rodič, ktorý mal podľa súdneho rozhodnutia právo vídavať svoje dieťa, no prvý rodič mu v tom z rôznych príčin bránil, k svojmu dieťaťu aj skutočne fyzicky dostal a mohol s ním stráviť niekoľko hodín.

V rovnakom roku 2017, ktorého sa týka spomínaná štatistika, zverejnilo zároveň ministerstvo spravodlivosti svoju správu o tom, ako sa v praxi vykonáva to, o čom súdy predtým rozhodli. Správu minister prezentoval aj pred poslancami Národnej rady a vychádza z odpovedí súdov.

Analýza hovorí, že súdy od vydania vyhlášky k tejto oblasti z leta 2016 riadne zisťujú, prečo prvý rodič nechce dieťa napriek súdnemu verdiktu odovzdať druhému rodičovi. Relatívne obšírne sa venuje takzvaným ospravedlniteľným dôvodom, kedy súdy netrestajú povinného rodiča, ktorý má dieťa odovzdať, ale neurobí tak práve pre uvedené dôvody.

Za tie sa považuje napríklad alkoholické opojenie druhého rodiča, kalamita či nepriaznivá dopravná situácia, ktorá znemožnila prvému rodičovi dieťa riadne odovzdať, ale aj nepredvídateľná choroba dieťaťa.

Prípustnými sú tiež výnimočné pracovné povinnosti povinného rodiča. Správa končí konštatovaním, že ,,výkon rozhodnutia v Slovenskej republike možno považovať globálne za uspokojivý”.

Ale súdy si tiež podľa analýzy v sporných prípadoch pochvaľovali takzvané informatívne pojednávania (výsluchy), kde rodičov konfrontujú s ich písomnými podaniami a často to vedie k odstráneniu sporov. Pozitívne tiež hodnotili spoluprácu so sociálnymi pracovníkmi.

Hrá sa o čas

Inak to vidí Jozef Tinka z neziskovej organizácie Rada pre práva detí, na ktorú sa obracajú najmä rodičia pri najproblematickejších sporoch. Kritizuje súdy za nízku aktivitu v prípadoch, ak povinný rodič nerešpektuje ich rozhodnutie a dieťa sa s druhým rodičom nestretáva.

,,Niekedy príde výzva od súdu rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, aby dodržiaval jeho rozhodnutie, až po roku. Väčšinou ide ale o lehotu cez pol roka,” opisuje svoje skúsenosti.

Za hlavný problém zlyhávania systému otvorene označuje fakt, že skupina dvoch až troch ľudí na ,,tých správnych pozíciách” dokáže zmeniť celý systém. Teda ovplyvňovať školeniami, metodickými odporúčaniami kroky sudcov, ale aj formovať cez ďalších ľudí celkovo nastavenie pohľadu na túto oblasť.

Prečo je vlastne otázka času v sporoch o maloletých kľúčová? Poslankyňa Blahová tvrdí, že v niektorých prípadoch za tým vidí cielenú stratégiu právnikov jednej zo strán.

,,Dlhodobo sa marí styk dieťaťa s druhým rodičom, súdne konanie sa odkladá a po dvoch rokoch už skutočne záujem dieťaťa o druhého rodiča ochladne natoľko, že na to súd môže oficiálne prihliadnuť a definitívne zveriť dieťa do starostlivosti prvému rodičovi,“ vysvetľuje.

Dokonca počula opakovane spomínať taxu 30-tisíc eur. Desiatka, teda desaťtisíc eur z toho má ísť sudcovi, okolo šesťtisíc znalcovi za “priaznivý posudok” a zvyšok zoberie advokát jedného z rodičov. A za to má byť garantované, že dieťa dostane daný rodič. Doteraz sa ale úplatky v tejto oblasti nepodarilo preukázať.

Podľa Blahovej však systém zlyháva v dĺžke trvania všeobecne, aj pri ,,čistých“ sporoch. Stačí, že sa vyskytne čo len malý problém a sudca nemôže postupovať podľa štandardnej šablóny.

,,Ani si nepamätám, aby niektorý úrad rýchlo riešil akútny prípad. Už len súdnoznalecké posudky predstavujú ďalšie prieťahy, keďže je nedostatok znalcov. Často sú aj nekvalitné a treba ich zopakovať. Preto súdy takmer nikdy nerozhodnú načas.”

Ministerstvo spravodlivosti eviduje v oblasti zverovania detí tento rok zatiaľ päť sťažností na prieťahy.

,,Žiadne z podaní nebolo namierené na rozhodnutie súdu. Aktuálne prešetrujeme jeden konkrétny prípad, keď sa pisateľka domáha vyškrtnutia znalca z registra, lebo podľa nej znalecký posudok pravdepodobne viedol súd k rozhodnutiu, s ktorým sa pisateľka nestotožňuje,“ upresnila Zuzana Drobová, hovorkyňa ministerstva.

Problémy okolo znalcov

Znalci tiež spadajú pod rezort spravodlivosti. A neštandardné prípady, o ktorých počula Nadácia, sa akoby množili okolo niekoľkých mien.

Ministerstvo súhlasí, že čo sa týka znalcov všeobecne, práve na tých, ktorí riešia posudky v oblasti zverovania starostlivosti, chodí v pomere k ich počtu najviac sťažností. No zároveň to vysvetľuje tým, že ide o najcitlivejšie prípady, okolo ktorých je veľa emócií a že najviac sťažností chodí na znalcov, ktorí sú zároveň najaktívnejší a robia najviac posudkov.

Určite by pomohlo množinu znalcov pre túto oblasť zväčšiť. Ministerstvo tvrdí, že sa o to aktívne snaží, no chýba záujem. Napríklad rezort spravodlivosti oslovil 44 psychológov disponujúcich potrebnou skúškou, no nikto z nich po výzve nepožiadal o zápis do zoznamu znalcov. A na druhej strane, niektorí súčasní znalci poukazujú na neprimeraný tlak na svoje osoby zo strany nespokojných rodičov, dokonca sa spomínajú vyhrážky.

Výsledkom je stav, že v priemere sa súd k odbornému znaleckému posudku dostane za osem mesiacov. Pričom najväčší problém je v Bratislavskom kraji.

Ministerstvo má ale zároveň v tejto oblasti aj disciplinárne právomoci. No pokuty podľa štatistík ministerstva nie sú početné a zároveň nízke vzhľadom na príjmy, ktoré majú znalcovia z posudkov. Môžu sa hýbať od 50 do 2 000 eur, pričom v priemere sa za jeden posudok berie suma zhruba okolo 1 000 eur.

Ministerstvo pritom má aj silnejšie páky na znalcov. V krajných prípadoch by mohlo znalcovi stopnúť činnosť na rok, dokonca ho aj úplne zo zoznamu vyčiarknuť. Nerobí sa to ale.

Ján Dankovčík z ministerstva spravodlivosti, ktorý odbor znalcov vedie, dopĺňa, že ich pokutovanie nie je také jednoduché a určite je to formálne dlhší proces. Počas ktorého sa predovšetkým preveruje, z akých podkladov a akým spôsobom znalec došiel k svojmu posudku. Znalec má následne právo sa k podnetu sám vyjadriť.

,,Riešili sme už aj prípad, keď podávateľ namietal, že posudok nevypracoval znalec, ale jeho asistentka. Sú preto úvahy, aby sa celý proces zisťovania skutkového stavu nahrával kvôli možnej kontrole postupu,” navrhuje Dankovčík.

Rôzne závery od rôznych znalcov pritom tiež nemusia byť hneď dôvodom na podozrenie. Znalci aj v tejto oblasti používajú viaceré metódy. To, že sa niekomu nepozdáva jedna metóda, ale použil by inú, ešte nie je dôvodom na sankcionovanie znalca.

Určite by pomohlo menej ,,amatérskych” a viac odborných posudkov. V praxi sa napríklad sudcovia sťažujú na novú legislatívu, ktorá súkromné znalecké posudky povýšila na úroveň tých súdom nariadených. Pretože potom vznikajú situácie, kedy sa súdom nariadeného znaleckého dokazovania odmieta zúčastniť rodič, ktorý si predtým nechal urobiť súkromný posudok.

Ďalším problémom je, že sa o súkromnom znaleckom dokazovaní vôbec nedozvie druhý rodič alebo sa ho z rôznych dôvodov nezúčastní.

Ministerstvo tieto podnety zbiera a pripravuje aj tu zmeny. V tomto volebnom období ich však už nestihne parlament schváliť.

Kolízny opatrovník za dieťa

Osobitnou kapitolou sú kolízni opatrovníci. Zastupujú maloletých v súdnych konaniach, ak ich nemôže zastupovať žiadny z rodičov, lebo by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými. Ide spravidla o úrady práce podľa bydliska dieťaťa, ktoré v sporoch majú hájiť samotné dieťa a jeho záujmy.

V praxi ide o zamestnancov úradov práce – sociálnych pracovníkov, ktorí zisťujú pomery u oboch rodičov dieťaťa a tiež ich spôsobilosť a záujem osobne vychovávať dieťa. Sociálni pracovníci tiež zastupujú maloleté dieťa na súdnom pojednávaní. Podliehajú ministerstvu práce.

Mária Marcinová, ktorá na Ústredí práce tejto agende šéfuje, tvrdí, že objektívne pribúda záťaže pre ich zamestnancov, keďže rastie počet rodičovských sporov, ktoré nekončia dohodou. Určite by teda pomohlo, ak by sociálnych pracovníkov bolo viac. V porovnaní s väčšinou európskych štátov slovenskí sociálni pracovníci riešia ročne niekoľkonásobne viac prípadov.

Marcinová ale zároveň dodáva, že za posledných osem rokov sa podarilo zdvihnúť počet pracovníkov z 540 na vyše 850. Darí sa aj zvyšovať ich mzdy. Problémom ale ostáva, najmä v ekonomicky silnejších regiónoch, fluktuácia týchto zamestnancov.

Nie je výnimočné, že okolo prípadu jedného maloletého sa strieda viacero sociálnych pracovníkov. Väčšina novoprijatých sú absolventi sociálnej práce, ďalší pedagógovia a len menšina má právnické vzdelanie.

No aj v oblasti kolíznych opatrovníkov sa Nadácia stretla s neštandardnými prípadmi. Napríklad, keď pracovníčka úradu práce Bratislava III ešte koncom roka 2017 zastupovala v spore maloletého, pričom už v tom čase plánovala prestup do zamestnania v advokátskej kancelárii, ktorá zastupovala jedného z rodičov.

Potvrdzuje to aj oficiálna stránka kancelárie GKG, v ktorej figuruje známy bratislavský advokát Andrej Gara. Andrea Kováczová pracuje v tejto kancelárii od roku 2017 ako jej office managerka.

Keď sa Nadácia pýtala bývalej sociálnej pracovníčky, či v tomto prípade nevidela vo svojej predošlej práci nejaký konflikt záujmov a či po nástupe do advokátskej kancelária nejako ďalej pracovne riešila pôvodný prípad, kde sa o maloletého sporia rodičia, odpovedala, že ,,vzhľadom na moju pracovnú vyťaženosť vám odpoviem do dvoch týždňov“.

Aj napriek prosbe Nadácie, či môže odpovedať skôr, sme doteraz jej odpovede nedostali.

Aký konflikt záujmov?

Nadácia sa tiež pýtala úradu práce, či v tomto prípade nevidí konflikt záujmov a či ho obitne riešil. Ten odpísal, že zamestnanie Kováczovej trvalo do konca novembra 2017. Dovtedy úrad nemal informáciu, že by podnikala alebo mala iné príjmy z činnosti podobnej jej pracovnej náplni.

,,V tejto súvislosti treba uviesť, že po skončení štátnozamestnaneckého pomeru si môže každý občan slobodne vybrať zamestnanie,“ dodalo Ústredie práce, ktoré zastrešuje všetky úrady práce.

Pritom otec maloletého práve bývalej zamestnankyni posielal do jej odchodu z úradu dlhodobo dôkazy o tom, že je mu bránené v kontakte s dieťaťom. Prečo úrad nijako za tie roky nekonal, sa ho oficiálne pýtala dokonca pred rokmi aj verejná ochrankyňa práv.

Ústredie práce Nadácii odpovedalo, že po apele ombudsmanky metodicky usmernilo podriadený úrad pre Bratislavu III. Podľa informácií otca to ale na jeho (ne)kontakte s dieťaťom nemalo v skutočnosti žiaden vplyv. V tom čase ešte na úrade pracovala spomínaná zamestnankyňa.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojich stanoviskách zdôrazňuje, že v konaniach okolo maloletých musí byť dosiahnutá ,,spravodlivá rovnováha medzi záujmami dieťaťa a rodiča“ a že záujem dieťaťa môže prevážiť aj nad záujmom rodiča.

Z viacerých prípadov, s ktorými sa stretla Nadácia, ale žiaľ vyplýva, že pri súčasnom nastavení systému si rodičia pred úradmi dokážu svoje záujmy presadiť lepšie.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  2. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  3. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  4. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  5. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  6. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  7. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich
  8. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť
  9. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí...
  10. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  1. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  2. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  3. SEAT predstavil e-Scooter
  4. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  5. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť
  6. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  7. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich
  8. Changes to the Public Procurement Law – Take Two
  9. Tatras guide: A fresh take on the stunning soul of Slovakia
  10. Vlastný biznis? S kvalitným účtom sa živnosť rozbieha ľahšie
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 11 891
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 11 682
  3. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 10 785
  4. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 8 289
  5. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 7 726
  6. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 7 206
  7. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 6 004
  8. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 5 147
  9. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 5 113
  10. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 4 178

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Ako sme prestali byť súdružkami a súdruhmi

Sloboda nie je dedičné právo. Žiadna generácia ju nedostáva hotovú a dokonanú: pripravenú na konzumáciu.

Protestné zhromaždenie Za slušné Slovensko na Námestí SNP v Bratislave.

S Kočnerom si dohadoval stretnutie aj bývalý šéf vojenských tajných

Skuhra šéfoval Vojenskému obrannému spravodajstvu za ministra Glváča.

Riaditeľ Vojenského spravodajstva Ľubomír Skuhra.
Marek Hamšík v zápase proti Azerbajdžanu.
Podcast Dobré Ráno

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Skuhra sa dozvedel posledný, kto je Kočner

Skuhra bol buď neschopný, alebo schopný všetkého.

Peter Tkačenko

Blok zmeny (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Mikuláš Sliacky).

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Babiš je nebezpečný, ale Orbán je iná liga

Kariéra v Maďarsku znamená vzdať sa osobnej autonómie.

Peter Schutz.
Dnes píše Daniel Gerbery

Politika potrebuje konflikt a diskusie

A to aj medzi spriatelenými stranami. Spájanie nasilu toto oslabuje.

Predseda strany SPOLU — občianska demokracia Miroslav Beblavý, predseda strany Za ľudí a exprezident Andrej Kiska, predseda strany Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) Alojz Hlina a predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Truban.