Autor je redaktorom českého Deníka
Európsky parlament je jediné volené a skutočne celoeurópske teleso, kde sa oveľa viac ako inde spozná, aké sú nálady v prevažujúcej časti Európy.

Samozrejme, nie je to tak, že by tu nehrali rolu aj rôzne národné preferencie či tlaky kľúčových politikov krajín EÚ. Ale je ich podstatne menej než v Európskej rade, ktorá je len bojiskom štátnikov, kde sa mnohé odohráva predovšetkým s ohľadom na domáce publikum v jednotlivých krajinách.
Vypočutie kandidátov na európskych komisárov pred poslancami výborov Európskeho parlamentu, ktoré je v týchto dňoch v záverečnej fáze, ukázalo pre našu časť Európy znepokojujúci trend.
Veľká časť Európskej únie, predovšetkým tej západnej "starej" časti, má plné zuby našej slávnej Visegrádskej štvorky, ku ktorej sa pre problémy s korupciou a právnym štátom pridružilo aj Rumunsko.
Česko a Slovensko sú iné
Nie je vôbec náhoda, že Rumunsku a Maďarsku neprešli kandidáti na eurokomisárov Rovana Plumbová a László Trócsányi a že poľský kandidát Janusz Wojciechowski, ktorý bude mať na starosti pre Poľsko kľúčové poľnohospodárstvo, prešiel s odretými ušami až na druhý pokus.
Veľká časť Európskej únie už má dosť demokraciu podkopávajúcich a v otázke migrácie sebeckých štátov našej časti kontinentu. A v najbližších rokoch, keď sa bude schvaľovať nový sedemročný rozpočet Únie, to náš región tvrdo pocíti.
V rozpočte bude zrejme zakotvená podmienka právneho štátu na čerpanie väčšiny fondov.
Táto podmienka môže byť na rozdiel od článku sedem, ktorý môže nedemokratickým krajinám EÚ pozastaviť hlasovacie práva a tým fakticky aj členstvo v Únii, prijatá nie konsenzom, ale väčšinovým hlasovaním. Jej prijatie je tak aj pri "bratskej" spolupráci polodemokratických režimov v Poľsku a Maďarsku pomerne jednoduché.