Autor je politológ
„Matovič je esencia zákernosti a jeho najničivejšie útoky opakovane smerujú proti najbližším spojencom,“ konštatoval pre Týždeň Martin Mojžiš. Nie je to nič prekvapivé. Skôr by sa chcelo povedať „konečne“.
Doposiaľ sa k tomu nik verejne nemal. Azda okrem predsedu Mosta Bélu Bugára a dnes aj Alojza Hlinu sa nenašli politici, ktorí by verejne odmietli koaličnú spoluprácu s politikom, ktorý ukazuje, že nie je príčetný, zodpovedný ani demokratický.
Počnúc tvrdeniami, že mu ponúkli dvadsať miliónov eur za pád vládu Ivety Radičovej (za ktorý napokon hlasoval), až po intrigovanie smerom k potenciálnym koaličným partnerom v roku 2016, Matovič uisťuje, že je škodnou politického systému. Krstným otcom antipolitiky a úspechu Mariana Kotlebu. Tým, kto si zo strany spravil firmu a z firmy výťah pre obskúrne postavičky dezinformačnej scény a národno-katolíckeho konzervativizmu 19. storočia.
Matovič opakovane napáda možných partnerov a ešte ich presviedča, že z jeho strany ide iba o „nezištnú“ pomoc. Nedokáže pochopiť, že demokracia musí byť súčasťou politických strán, že politici a strany (hoc tie rodinné) nemôžu suplovať orgány činné v trestnom konaní ani súdnu moc.
Cukor a bič
Matovič, je politik, napriek tomu, že na politikov stále nadáva. Dokáže sa pred kamerami teatrálne rozplakať, aby verejnosť presvedčil, že je obeťou. Naposledy v relácii Na telo, keď sa snažil z Hlinu urobiť bezcharakterného kresťana a to len preto, že si dovolil ho nepočúvať.