Nebudeme sa uchyľovať k prehnanému pátosu, ak povieme, že výkon spravodlivosti v prípade Ladislava Bašternáka je otázkou priam národno-štátneho záujmu.

Po Marianovi Kočnerovi, ktorý je prípadom sui generis, na Slovensku niet nikoho, kto by s takou ľahkosťou stelesňoval morálny úpadok v ére Smeru.
Či ide o spôsob, akým nadobudol majetok, auru veksláka, ktorý sa rád pochváli politickou spojkou, či o aroganciu, s akou využíval svoje materiálne a spoločenské postavenie, málokto sa mu môže rovnať. A ak aj niekto taký existuje, podstatné je, že Bašternák to všetko dával neskrývane najavo.
Nuž a keď sa ho konečne podarilo dolapiť a posadiť tam, kde ho už nebude oblievať pot, objavuje sa dôvodné podozrenie, že jeho nepoctivo nadobudnutý majetok sa rozplynie nevedno kam, čo si môžeme preložiť tak, že ho niekde počká, respektíve, aspoň zaopatrí rodinu.