Vzhľadom na spomaľujúci sa ekonomický rast, ktorý sa možno v dohľadnom čase preklopí aj do recesie alebo krízy, je zrejmé, že nás čaká nové kolo fiškálnych opletačiek.
Vlastne, pri pohľade na to, ako sa rúca posledný rozpočet Petra Kažimíra a Ladislav Kamenický bezradne krčí plecami, keď mu rúbu višňový sad, už ich tu máme.
Preto sa nevyhnutne treba pripraviť na ďalšie kolo hospodárskych múdrostí, ktoré budeme počúvať vo verejnom priestore. Väčšinou, teda, ak ich nehovoria politici, sú myslené dobre, ibaže to ich nerobí o nič príčetnejšími. Preto bude dobré niektoré si presvišťať.
"Každý človek sa prikrýva takou perinou, na akú má!"
Toto sa zvyčajne hovorí počas krízy a nečakaného výpadku zdrojov ako argument v prospech fiškálnych škrtov. Niežeby neboli veľakrát namieste, ale prirovnanie k súkromným financiám je hlboko pomýlené.
Keď prídete o prácu alebo vám znížia plat, škrtanie výdavkov je veľmi efektívne. Ak večer pôjdete na pivo, nekúpite si nové topánky alebo zrušíte plánovanú dovolenku, vašich príjmov sa to nijako nedotkne. Lenže štát je na tom úplne inak.
Vzhľadom na multiplikačný efekt sa každé ušetrené euro štátnych výdavkov prejaví v znížení jeho príjmov. To je, samozrejme, podstatou Keynesovej proticyklickej fiškálnej politiky. Napokon, ešte aj bruselský diktát vraví, že kríza je na šetrenie najhorší čas.
Týmto sa nechce povedať, že v kríze musí štát stoj čo stoj vyhadzovať peniaze von oknom, ale je to dôležité pre pochopenie dramatických rozdielov vo fungovaní jednotlivca a štátu.
"Aj rodina vie, že musí hospodáriť vyrovnane!"
Vskutku, väčšina ekonomických nezmyslov o hospodárení štátu využíva analógie z rodinného, respektíve občianskeho života. A preto sú také pomýlené.
