Autor je geograf, pôsobí v SAV
Viac environmentalistiky do škôl a „dôraznejšiu ekologickú výchovu“ považujú za dôležité aj naši zelení europoslanci. Nezabúdajú zdôrazniť, ako veľmi treba „kvalitných ľudí, ktorí problematike naozaj rozumejú“.
S podobnou výzvou sa na takejto všeobecnej úrovni nedá nesúhlasiť. Čo však znamená rozumieť problematike? A kde týchto ľudí vziať?
Nie tak dávno som prednášal študentkám a študentom na magisterskom stupni odboru o životnom prostredí predmet sľubujúci prepájať otázky životného prostredia a mesta.
Vzhľadom na ich kvalifikáciu a odbornosť som nepovažoval za nevhodné na úvod trošku sproblematizovať koncept prírody.
Chcel som sa baviť o tom, že akákoľvek odpoveď je vždy politická. Že v závislosti od toho, ako odpovieme, sami sa vedome či nevedome spájame s konkrétnymi politickými predstavami, politickou praxou a politickým chápaním sveta, zaujímame politickú pozíciu.
Rôznosť politických definícií prírody som chcel ilustrovať na kontraste technokratického a hlbinne ekologického prístupu. Videná z prvej perspektívy má príroda svoje jasné hranice, je mimo nás a v zásade predstavuje zdroj, ktorý môžeme čerpať.
