Juraj Medzihorský je politológ, výskumník V-Dem Institute, univerzita v Göteborgu.
Pavol Hardoš je politológ, odborný asistent FSEV UK.
Autori nepracujú pre slovenské prieskumné agentúry ani pre politické strany.
Koaliční poslanci predložili návrh predĺžiť predvolebný zákaz zverejňovať prieskumy verejnej mienky zo súčasných štrnásť na päťdesiat dní. V zdôvodnení vidno nepochopenie nielen prieskumov, ale aj demokracie. Pôsobí to podobne, ako keby chcel pravidlá cestnej premávky určovať niekto, kto nevie o spaľovacích motoroch a verí, že autá poháňajú duchovia.
Návrh päťdesiatdňového volebného moratória na prieskumy nás zaraďuje k Bolívii, Hondurasu, Kamerunu a Tunisku. Pri prvých troch krajinách sa súbežne s uplatnením dlhého moratória na prieskumy zhoršovala kvalita demokratickej volebnej súťaže. Neznamená to, samozrejme, že obmedzovanie prieskumov spôsobuje úpadok demokracie.
Ukazuje to, že takéto opatrenia nie sú vonkoncom štandardom vo fungujúcich demokraciách. Naopak, v Európskej únii je trend opačný a moratórium na prieskumy skrátili napríklad Gréci (z pätnástich na jeden deň), Taliani (z štyroch týždňov na dva týždne), Česi (zo siedmich dní na tri dni) alebo Francúzi (zo siedmich dní na dva dni).

Neznalosť fungovania prieskumov
Z krátkeho zdôvodnenia návrhu vieme povedať nasledovné. Predkladatelia nerozumejú základom pravdepodobnostných prieskumov.
Tvrdia, že prieskumy verejnej mienky sú ovplyvňované politickými stranami, ktoré takto manipulujú voličov. Ako dôkaz na toto tvrdenie ponúkajú skutočnosť, že "prieskumy verejnej mienky nasledujúce po sebe v krátkom časovom období (...) sa od seba výrazne líšia“.
Skutočnosťou však je, že aj najkvalitnejšie prieskumy vykonané krátko po sebe sa budú líšiť z niekoľkých jednoduchých dôvodov.
Prvým je vzorkovacia odchýlka, ktorá vzniká pre pravdepodobnostný výber okolo 1000 respondentov spomedzi miliónov voličov. Keďže pri výbere vzorky hrá úlohu náhoda, tento obraz nie je úplne ostrý. Ak aj vyberieme niekoľko vzoriek rovnakej veľkosti rovnakým spôsobom v ten istý deň, budú sa v nich preferencie strán líšiť.
Seriózne prieskumné agentúry na túto neurčitosť upozorňujú tým, že odhady dopĺňajú o intervaly plus-mínus niekoľko percent, ktorých dĺžka odráža jej mieru.
Rozdiely medzi prieskumami tiež vznikajú pre rôzne položené otázky a odlišné prístupy k váženiu odpovedí pri ich vyhodnocovaní. V oboch prípadoch neexistujú riešenia, ktoré by boli vždy a všade jednoznačne najlepšie a v tejto oblasti stále prebieha vývoj.
Skrátka, pravdepodobnostné prieskumy nie sú stavané na to, aby presne na desatinné miesto ukázali skutočné preferencie. Takéto informácie ani nedokážu poskytnúť. Očakávať takúto presnosť znamená chcieť informačné perpetuum mobile. Prieskumy môžu poskytovať informácie len o rozpätiach preferencií.
Napokon, premenlivosť odhadov preferencií vidno aj bez štúdia matematickej štatistiky pri pohľade na ich výsledky z iných krajín EÚ.
Na ďalšiu podporu svojho tvrdenia o zmanipulovanosti prieskumov predkladatelia už len pridávajú, že v ňu veria nielen oni, ale údajne aj voliči. Čomu voliči naozaj veria, by nám vedel približne povedať len – uhádli ste – prieskum verejnej mienky. Samozrejme, ani to, že niečomu mnoho ľudí verí, z toho nerobí skutočnosť.
Faktom určite je, že sa popri dôveryhodných prieskumoch objavujú aj pochybné či rovno falošné. Médiá taktiež opakovane zlyhávajú, keď uverejňujú prieskumy od pochybných agentúr, ktoré nezverejňujú metodiku ani si ju nedávajú kontrolovať odbornej komunite.
Navrhovatelia však nepredložili nijaký dôkaz, do akej miery takéto prieskumy voličov naozaj ovplyvňujú. Taktiež nepreukázali, že by dochádzalo k manipulácii spoločensky zásadne nebezpečnejšej, než pri celej škále iných pochybných alebo nepravdivých informácií, ktoré patria k politickej rutine nielen na Slovensku, ale na celom svete.

Informovaní voliči
Pretože podľa navrhovateľov sú prieskumy zmanipulované a volič musí rozmýšľať, ktorým dôverovať, odhodlali sa ho chrániť tým, že mu zamedzia v prístupe k prieskumom úplne. Tu sa prejavuje nielen neporozumenie základom prieskumov, ale aj základom demokratickej politickej súťaže ako takej.