Autor je politológ, zaoberá sa históriou politického myslenia na Slovensku.
Vo svojich pamätiach s názvom "Antifierlinger" upozorňuje popredný československý politik Ivan Dérer na zaujímavú skutočnosť: ideológie, sledujúc vlastné politické a ekonomické ciele, zvyknú reinterpretovať minulosť tak, aby predpoklady, z ktorých vychádzajú, zostali napriek mnohým chybám dôveryhodné.
Ak sa aj pod tlakom faktov ukáže, že v minulosti boli na základe ideologického presvedčenia urobené prešľapy či priamo zločiny, zodpovednosť za ne nesú výhradne konkrétne osoby.
Vďaka tomu sa ideológia stáva imunizovanou proti akejkoľvek kritike.
Ideológia sa nikdy nemýli
Na tento poznatok došiel Dérer skúmaním minulosti komunistickej ideológie, ktorá sa v rokoch 1918 - 1935 systematicky snažila narušiť demokratický režim Prvej československej republiky tým, že podnecovala nacionalistické vášne nemeckej menšiny a utvrdzovala v nej pocit krivdy.
Keď sa však po skončení druhej svetovej vojny stali československí komunisti hlavnou politickou silou, nemali viac pre nároky a požiadavky nemeckej menšiny v Československu žiadne pochopenie.
Na svoje predvojnové pôsobenie komunisti zabudli a s prípadnými (i vymyslenými) "prehreškami" konkrétnych komunistov sa porátali v známych monsterprocesoch.
Ako ďalej Dérer uvádza, komunistické lži sa neustálym opakovaním a vynucovaním stávali "dobovou" pravdou, vďaka čomu im v dobrej viere uverili i s komunistickou ideológiou nestotožnení ľudia.
To, čo Dérer odhalil pri skúmaní komunistickej ideológie, platí v zmenených podmienkach i dnes.
Čoho sa Haščák bojí Čítajte Penta v zdravotníctve
Podľa zverejneného spisu Gorila bolo jedným z hlavných cieľov finančnej skupiny Penta preniknutie na trh s poskytovaním zdravotníckych služieb a jeho ovládanie: "Pre Pentu je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou," píše sa v spise Gorila.
Tento zámer začala Penta realizovať v čase, keď boli v slovenskej spoločnosti ešte stále živé spomienky na excesy štátom nominovaných manažérov z obdobia vlády Vladimíra Mečiara, a ešte skôr z dôb vlády komunistickej strany.
Verejná mienka sa preto ľahko priklonila k názoru, že vstup súkromného vlastníka do zdravotníctva zefektívni systém a bude znamenať prínos v kvalite poskytovaných služieb.
Tento názor bol natoľko silný, že jeho kritika bola často spájaná so snahou o návrat pred rok 1989.
