Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV.
Turecká vojenská operácia v Sýrii, nazvaná Prameň mieru, nie je prvé turecké angažovanie sa v tejto krajine. Podobné akcie podnikli Turci už v roku 2016 (Štít Eufratu) a 2018 (Olivová ratolesť), počas ktorých ovládli sýrske pohraničné oblasti na západ od rieky Eufrat.
Prameň mieru je tretia a najväčšia vojenská operácia, ktorej cieľom je obsadiť 35 kilometrov široký pás sýrskeho územia pozdĺž celej turecko-sýrskej hranice východne od rieky Eufrat.
Dôležité Turecko
Aj keď turecký prezident Recep Erdogan deklaruje, že cieľom operácie je vyčistiť toto územie od „teroristov“ (v skutočnosti ide o ozbrojené kurdské sily) a vytvoriť tak bezpečnostnú zónu pre návrat stotisícov sýrskych utečencov, ktorí teraz žijú v táboroch v Turecku, málokto mu verí.
Základným cieľom totiž je zničiť neoficiánu kurdskú autonómiu vytvorenú na tomto území, ktorá podľa tureckých predstaviteľov podnecuje separatistické tendencie Kurdov v Turecku.
Jedinú prekážku pred spustením tureckej operácie predstavovali americkí vojaci, ktorí v tejto oblasti zostali pôsobiť po tom, ako kurdským silám pomáhali likvidovať bojovníkov teroristickej organizácie Islamský štát.
Predstavitelia USA aj svetová verejná mienka sýrskych Kurdov za ich odvahu a bojovnosť ocenili a práve prítomnosť amerických vojakov znamenala akúsi garanciu, že územia ovládané Kurdmi nebudú napadnuté Tureckom.
Stiahnutie sa Američanov zo severnej Sýrie, o ktorom rozhodol prezident Donald Trump, fakticky znamenalo zelenú tureckému útoku. Svetová verejnosť, ale aj mnohí americkí politici vnímali toto rozhodnutie ako zradu Kurdov.
Áno, dá sa povedať, že Trump sýrskych Kurdov podrazil, ale až na túto nedávnu epizódu Kurdi v minulosti nikdy neboli americkými spojencami. Naopak, v spore Turkov a Kurdov Američania vždy stáli na strane Turkov.
