Čia kauza je Gorila? (píše Ivan Mikloš)

Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako šéf strategickej skupiny poradcov na podporu reforiem na Ukrajine a prezident ekonomického think-tanku MESA10.

Fico do nemoty opakuje, že Gorila je kauza druhej Dzurindovej vlády a Dzurinda tvrdí, že je to predovšetkým kauza Roberta Fica.

Viem, nie som nezaujatý pozorovateľ, ale tvrdím, že fakty sú jednoznačne na strane názoru Mikuláša Dzurindu.

Za podstatné považujem, že za Dzurindovej vlády konali v tejto kauze štátne orgány vo verejnom záujme a tak, ako mali. SIS (pod vedením nominanta SDKÚ Ladislava Pittnera) na základe súhlasu súdu odpočúvala konšpiračný byt a odovzdala výstupy z odpočúvania orgánom činným v trestnom konaní (teda polícii, vtedy pod politickým vedením nominanta SDKÚ ministra vnútra Martina Pada).

Potom prišlo po voľbách v júni 2006 k nástupu vlády Roberta Fica s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Vo vyšetrovaní sa nielenže nepokračovalo, ale polícia a SIS predmetné záznamy zničila. Vznikli však nelegálne kópie, s ktorými sa začalo čulo obchodovať.

S Ficom som sa súdil

Tu sa ponúka logická otázka. Ak je to naozaj kauza druhej Dzurindovej vlády a SDKÚ, prečo došlo za premiérovania Fica a ministrovania Kaliňáka k zničeniu dôkazov a k zastaveniu vyšetrovania?

Pre neskôr narodených a zábudlivejších pripomínam, že počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 – 2010 bola SDKÚ najsilnejšou opozičnou stranou a najväčšou hrozbou pre Ficov a Kaliňákov Smer a ich vládu. Prečo netrvali na dôslednom a čo najrýchlejšom vyšetrení tejto kauzy?

Prečo Fico s Kaliňákom dovolili, ale skôr si myslím, že prikázali zničiť dôkazy, ktoré by kompromitovali a politicky zničili ich najvážnejších politických oponentov? (Predpokladám, že nikto si nemyslí, že by to ich nominanti v SIS a polícii urobili v takejto kauze bez ich vedomia).

Navyše v tom čase som sa s Ficom súdil. Zažaloval som ho, pretože ma obvinil, že som bral provízie pri privatizácii. Mal v rukách takmer neobmedzenú moc a za takmer desať rokov trvania sporu nebol schopný podložiť svoje obvinenia ničím konkrétnym.

Človek by čakal, že aj v tejto súvislosti bude tlačiť na dôsledné vyšetrenie Gorily, nie na jej ututlanie.

O tom, ako veľmi sa vyšetrovania báli, svedčí nakoniec aj výpoveď samotného autora spisu Gorila, dôstojníka SIS Petra Holúbeka, ktorý to v rozhovore pre Aktuality zhrnul takto: „Za Fica odpočúvanie Penty vyhodnotili ako vlastizradu. A vyhodili ma.“

Nelegálne financovanie Smeru

Príčina je podľa môjho názoru veľmi jednoduchá a nespočíva zďaleka len v tom, že Fico bol okrem Malchárka jediný politik, ktorý do toho bytu chodil.

Hlavný dôvod bol, že Fico veľmi dobre vedel, že to, čo tam narozprával, je nielen politicky zničujúce, ale aj trestnoprávne stíhateľné. Áno, mám na mysli priznanie sa k nelegálnemu financovaniu strany Smer v objemoch stoviek miliónov korún.

Čo, mimochodom, presne korešponduje aj s tým, čo tvrdil hlas podobný Ficovmu z inej nahrávky, rovnako ako aj výpovede Bohuša Hanzela. Mieru Ficovej perfídnosti pritom dobre ilustruje fakt, že v januári 2010 bez dôkazov obvinil z toho istého (nelegálneho financovania strany) práve Dzurindu.

Súvisiaci článok Asi najsmutnejšie je mlčanie Ivana Mikloša Čítajte 

Gorila je predovšetkým Ficova kauza nielen preto, že potvrdzuje jeho nelegálne financovanie strany Smer, ale aj preto, že spolu s Kaliňákom dovolili (ale zrejme skôr prikázali) zničiť zákonne získané nahrávky, čím podľa právnikov výrazne znížili pravdepodobnosť potrestania nielen Fica, ale aj iných možných páchateľov, ktorí mohli byť pri dôslednom a zákonom postupe vo vyšetrovaní odhalení a usvedčení.

Keď tvrdím, že Gorila je predovšetkým kauza Roberta Fica, tak tým vôbec nechcem povedať, že sa nijako netýka aj Dzurindovej vlády či mňa osobne. Nesiem politickú spoluzodovednosť za všetko dobré, ale aj všetko zlé, čo sa na Slovensku udialo počas obdobia, keď som bol členom vlády.

Nesiem teda politickú zodpovednosť aj za chyby či zlyhania iných, zvlášť tých, ktorých som do zodpovedných funkcií navrhol. Odmietam však, že by som porušil zákon, prijal provízie z privatizácie alebo konal inak ako vo verejnom záujme.

Čo sa týka politickej zodpovednosti, tú som sa rozhodol vyvodiť voči sebe aj tým, že som pred pár rokmi definitívne odišiel z politiky.

Nevarme guláš pre extrém

Ponovembrové vlády sa nelíšili tým, či sa počas ich vládnutia diali aj nepekné veci a korupčné aféry. Diali a budú sa diať aj počas budúcich vlád. Líšili sa však zásadne tým, či svojimi politikami a reformami priestor na korupciu znižovali, alebo boli naopak generátorom korupcie.

Súvisiaci článok Kto pred Pentou rozvinul červený koberec Čítajte 

Líšili sa tým, či umožnili orgánom a inštitúciám povereným na boj s korupciou konať, alebo ich naopak paralyzovali, líšili sa tým, či konali vo verejnom záujme, alebo v záujme mafiánov a korupčníkov.

Takže dva veľmi odlišné príbehy, na jednej strane vlády Dzurindu a Radičovej, na strane druhej Mečiara a Fica.

Možno namietnete, a čo privatizácia a podozrenia z Gorily? Zase zásadný rozdiel.

Verím, že súdni ľudia nepochybujú, že privatizácia bola potrebným a nevyhnutným krokom z mnohých dôvodov, medzi nimi aj z dôvodu obmedzenia korupcie a politického klientelizmu v štátnych podnikoch (viď napríklad tzv. Duckého zmenky alebo Ficove presvedčenie, že sponzori majú mať nárok zahojiť sa na štátnom).

Snažili sme sa privatizáciu robiť podľa najlepšej medzinárodnej praxe, transparentne a vo verejnom záujme. Áno, Gorila zakladá vážne podozrenia, či sa tak naozaj aj dialo, prečo sa však tieto podozrenia nepodarilo riadne vyšetriť, o tom sú riadky vyššie.

Skúsme sa zamyslieť a poučiť. Bude to dôležité. Slovensko je traumatizované - vražda, Kočner, Threema a znovu Gorila. Stali sa veľmi zlé veci a vychádzajú na povrch šokujúce informácie, a teda emócie sú na mieste.

Napriek tomu by sme sa mali snažiť posudzovať problém vecne a triezvo a nemiešať všetko do guláša, ktorý bude sýtiť a dodávať energiu a silu najmä extrémistom a konšpirátorom.