Zo zvuku Vazovovej sme si pripomenuli, ako vtedajšie elity rozmýšľali o schopnostiach elektorátu. Podľa Haščáka s Malchárkom volič nič netuší a vyberá si podľa sympatií.
Premiér sa zastáva Fica, Beblavý by mal podľa neho pri Gorile mlčať Čítajte Pellegrini či Erik Tomáš dnes zhodne hovoria, že volič vie naopak veľmi veľa. Vie si z toho, čo sa postupne dozvedá, poskladať obrázok a rozhodnúť vo voľbách, kto si zaslúži odmenu a kto trest.
Zdanlivo sú oba prístupy k voličovi v protiklade. Oba však hubia šancu na to, aby demokracia aj u nás fungovala o čosi lepšie.
Elitárstvo (vrátane rečí o úradníckej vláde) nás ťahá preč od zastupiteľského systému. O to horšie, že ho sprevádza pohŕdanie. Toto odstavilo poľskú Občiansku platformu – nahrávky z reštaurácie – aj Gyurcsányových reformných socialistov – nahrávka zo straníckeho klubu.
Vo všetkých prípadoch dostali vo voľbách prednosť nacionálni populisti. Tí, naopak, hovoria o svojich voličoch s úctou. Veď ak si ich vo voľbách vybrali, musia byť veľmi šikovní a prezieraví, ako inak.
