Naplno sa to začalo ráno. Predchádzajúci večer som s miernymi bolesťami, týždeň po termíne, nastúpila do pôrodnice. Prešla som si kolieskom vstupnej administratívy, rozlúčila sa s mužom, oboznámila sa s farbou kachličiek na stenách a potom som čakala.
Na druhý deň ráno vizita usúdila, že vyčkávanie viac nemá zmysel a predtým, než všetky biele plášte opustili miestnosť, stihli mi prepichnúť plodovú vodu.
Mojim telom sa okamžite preliala vlna nečakanej bolesti. Bol to celkom nový pocit z vlastného tela, ktoré spustilo jeden z najzávažnejších procesov, na ktoré ho evolúcia vybavila.
„Tak je to tu,“ pomyslela som si. „Teraz sa definitívne končí ten život, ktorý tak dobre poznám. Odteraz už bude všetko iné.“ Presne o štyri hodiny od tejto myšlienky som sa stala matkou a môj život sa odvtedy naozaj zmenil.
Hodiny, ktoré nás zmenia
O pôrode sa dobre premýšľa. Je to zážitok, ktorý dáva jasné ohraničenie toho, čo bolo kedysi a čo je teraz. Je to zlomový bod, rázna zmena, ktorá ovplyvní všetko vo vašom živote.
Vzťahy, práca, priateľstvá, koníčky aj váš vnútorný svet. Všetko, čo doteraz bežalo vo svojom rytme, sa odrazu rozletí do priestoru, ako vesmír pri veľkom tresku a chvíľu trvá, kým sa znova usporiada.
Horšie už je hovoriť a písať o ňom. Nie je to veľká etapa v dejinách, nie je to dôležitá spoločenská udalosť. Ale intímny zážitok, ktorý trvá len niekoľko hodín, v ktorých sú koncentrované veľké emócie aj najjemnejšie nuansy pocitov.
Tieto hodiny ženu poznačia. Nielen tak, že sa z nej stane matka.
Pôrod je zážitok, vďaka ktorému môže získať veľa sebavedomia. Bez akéhokoľvek ezoterického podtónu platí, že naplno ukazuje jej silu. Škoda len, že táto sila sa podceňuje a pod nohy sa jej hádžu polená.