Autor je analytik INESS
Ťažko by ste hľadali človeka, ktorý by sa nepodpísal pod tvrdenie, že vzdelávanie je dnes zastarané a nedrží krok s dobou.
Ak sa o vás za posledné roky čo i len trochu obtreli návrhy na reformu vzdelávania na Slovensku, možno ste zachytili, že potrebujeme, aby bolo vzdelávanie viac slobodné, neformálne, vysoko individualizované a do stredu záujmu treba postaviť dieťa.
Obsah vzdelávania sa má zamerať na praktický život a s tým spojené zlepšovanie komunikácie, zdravia, kritického myslenia, podpory demokracie a dosiahnutie zmysluplného života. Učiteľ sa má zmeniť z inštruktora na sprievodcu.
Ak vám napísané heslá pripadajú ako nudné opakovanie fráz, tak nie ste sami. Tieto ciele a zámery som totižto neopísal z nových reformných dokumentov (kde sa tiež nachádzajú), ale boli súčasťou plánov na reformu školstva na začiatku 20. storočia v USA.
Ide o konkrétne body z hlavných princípov Združenia progresívneho vzdelávania a Národného vzdelávacieho združenia z rokov 1918 - 1919 a z iniciatívy štátneho komisára pre vzdelávanie v New Yorku, ktorý presadzoval tzv. Otvorené školstvo v 70. rokoch.
Nie sme pozadu
To, že je vzdelávanie zastarané a nedrží krok s dobou, si ľudia myslia minimálne už jedno storočie. Od konca 19. storočia sa intenzívne diskutuje, ako modernizovať školu a rieši sa, ako zmeniť obsah vzdelávania - čo sa učí a ako sa to učí.
Frfľajúci Slovák si možno povie, že na západe nič nové, ale pre nás sú to novinky. Ako vždy sme pozadu. Ale nič nemôže byť ďalej od pravdy.
