Keď v novembri 2008 dav skandoval po víťazstve Baracka Obamu v prezidentských voľbách, jedna žena so slzami v očiach hovorila: „Môj muž je v Afganistane a teraz sa bude môcť vrátiť domov.“

Scénu, v ktorej boli nádeje väčšie ako realizovateľná skutočnosť, vtedy opísal Guardian. Obama v kampani sľuboval, že vojenskú prítomnosť v Afganistane posilní, čo aj urobil.
Ľudia si do politikov príliš často projektujú všetky svoje nádeje a neberú pritom ohľad na to, aké bude mať úspešný kandidát právomoci, čo sa dá za pár rokov v úrade stihnúť a čo vlastne sľubuje.
Potom prichádza vytriezvenie, sklamanie a nástup ľudí ako Donald Trump.
Obama nebol zlým prezidentom, no očakávania, že ukončí delenie americkej spoločnosti podľa rasy, straníckej príslušnosti či bohatstva, sa skrátka nedali naplniť.
Ani zvolenie Hillary Clintonovej by neukončilo pochody rasistov, len by už nedostávali podporu priamo z Bieleho domu. Aj na tom záleží, aj to mení atmosféru v spoločnosti.