Už analytický prepis Gorily celkom stačil na požiadavku vypýtať si záznam z odvolávania Bubeníkovej. Nebolo treba čakať na zvuk, takže skutočnosť, že obraz si tvoríme až teraz, je aj nepriamou indíciou o investovanej energii a ambíciách vyšetrovacieho tímu Gorila.

To, že tri koaličné strany by šéfku FNM nenechali na poste, a bránila ju SDKÚ, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti najreformnejšej strany slovenskej demokracie.
Skutočnosť, že (aj) Bubeníkovej náleží akási základná dôvera ľudí, ktorých bola nominantkou, stratila uprostred masového rozhorčenia, ktoré sa strhlo, všetku relevanciu. Ponechať ju vo funkcii by sa rovnalo prostredníku vztýčenému rovno do tváre slovenskej verejnosti.
Správanie sa trebárs Ivana Mikloša, ktorý sa dnes obhajuje vtedajšou neinformovanosťou (??), žiaľ, nepomáha vierohodnosti jeho slov, že sa sám neangažoval „v procesoch“. Ešte aj keď privatizáciu letiska vysvetľuje rozumnejšie ako Gorila a tendenciu uveriť mu má zrejme nielen autor stĺpčeka.