Na Andreja Danka sa dá vždy spoľahnúť, že nedovolí, aby sme sa pri sledovaní koaličného vládnutia nudili a považovali čokoľvek za hotovú vec. Podchvíľou vypovie koaličnú zmluvu, odkáže Pellegrinimu, že je vlastne zbytočný, prípadne sa posťažuje, že mu Béla Bugár vrazil dýku do chrbta, lebo má medzery pri účinkovaní v Dankovej predvolebnej kampani.

Danko sa usiluje verbálnym hmýrením o rekreačných poukazoch či ministerstve turistiky privolať na seba pozornosť, čo technicky vzaté nerobí zle. Vyhrážkami o neúčasti na koaličnej rade akcentuje svoju rolu politického hráča a rečami o ministerstvách ešte verejnosti pripomína svoj investičný program.
Na odhodlanie predsedu SNS poraziť politickú logiku to síce nebude mať žiadny vplyv, ale z úcty k auditóriu treba vysvetliť, akú arcihlúposť sa nám Danko usiluje predostrieť.