Piata porážka Borisa Johnsona v parlamente, keď mu neschválil superrýchly harmonogram preklopenia rozvodovej dohody do zákona, nesie takmer istotu, že Británia i EÚ sa vyhnú tvrdému brexitu. Čo je po ďalších zmätkoch v Londýne, ktoré si viac než výsmech („klauni“, „cirkus“) zaslúžia rešpekt pre fungovanie parlamentnej demokracie vo svojej kolíske, vôbec najpodstatnejšie.

Po poslaneckom „nie“ legislatívnej bleskovke sa na „pole position“ najpravdepodobnejšieho scenára prepracoval odklad do 31. januára. Aj navzdory komuniké, že radšej skončí mŕtvy v priekope, Johnson o odklad Brusel už aj požiadal. (Hoci čudne na tri spôsoby – žiadosť bez podpisu, vysvetlenie, že s ňou nesúhlasí, a list veľvyslanca pri EÚ, že odklad je vôľa parlamentu a nie vlády.)
Brexit s dohodou sa takto nijako nevzďaľuje, naopak, dostal dlhší časový priestor na dotiahnutie. A keďže rozvod nadivoko je Dolnou snemovňou takpovediac úradne zakázaný, tri mesiace Johnsona posunuli brexit pod slnečnejšiu perspektívu, než v akej bol, keď striedal Mayovú vo funkcii.