Autor je psychológ
Nietzscheho myšlienka „večného návratu“, že všetko sa opakuje, a to čo sa deje dnes, sa už mnohokrát udialo a v budúcnosti sa ešte udeje, nie je stratená.
Charakter prítomnosti s esenciou stredovekého feudalizmu, v ktorom prevládali lénne vzťahy a lénny systém sa vrátil v obsahovo inej podobe, princíp je však identický.
Lénne vzťahy vo feudalizme boli charakterizované poskytovaním léna lénnym pánom. V stredoveku najčastejšie pozemku za to, že lénnik zloží sľub vernosti a bude poskytovať ako protihodnotu nejaké služby. Minulosť sa občas stretáva s prítomnosťou. Obraz Gorily nie je len nemým svedkom.
V „gorilom teritóriu“ je však ťažké určiť, kto a kedy zastával rolu lénneho pána a kto a kedy rolu lénnika. Zloženie kompostu zahŕňa aj minulosť v podobe bývalej Dzurindovej vlády, ale aj prítomnosť, v ktorej vystupuje majiteľ Penty pán Haščak a človek pijúci nechladenú kokakolu.
Ľudia minulosti prekrývaní ľuďmi prítomnosti. Zmes minulej špiny s kontaminovanou prítomnosťou chcú aktéri zachrániť a zachraňovať vytvorením ilúzie čistej budúcnosti.
Voľnočasoví iluzionisti
Asi preto do „gorilieho priestoru“ vstupujú minulí či súčasní aktéri. Tentoraz v role imitátorov Davida Copperfielda. Kreatívni tvorcovia tvrdení „o čistých rukách“ so snahou „vykúzliť“ ilúziu , že celý zašpinený gorilí brloh je iba halucinogénne zdanie, ktoré pohltilo verejný priestor a zašpinení nie sú špinaví, ale čistí.
