Odmietnutie tureckej invázie do Sýrie, ktoré odhlasoval Európsky parlament, je určite správne gesto. Už aj preto, že zákaz udeľovania víz Turkom zodpovedným za porušovanie ľudských práv, či cielené hospodárske sankcie, ktoré europoslanci navrhujú, sa nedajú očakávať od summitu premiérov, kde Orbánov blokačný hlas brzdí spoločnú politiku EÚ.
Žiaľ, pozitíva sú týmto aj vyčerpané. Celkovú európsku pozíciu k Sýrii síce teraz EP zosilnil, zostáva však úplne primeraná európskej schopnosti veci reálne ovplyvniť.
Tristotisíc – zatiaľ – nových utečencov, potenciálne rozpŕchnutie sa islamistických väzňov na všetky strany či plošná občianska vojna, ktorá je navzdory Trumpom velebenému prímeriu stále v hre, to všetko je pre Európu otvorená hrozba.
Určite väčšia ako pre USA, ktoré môžu hodenie cez palubu Kurdov zľahčovať filozofovaním, že morálnou hodnotou je aj plnenie volebného programu a šetrenie amerických životov a peňazí tam, kde USA nemajú žiadne záujmy.
