Mladá blondína si vybrala z kabáta vreckovku a utrela si slzy. Potom niekoľko minút mlčky hľadela na kus mramoru s fotografiou muža v uniforme.
Marjan Najda zahynul 23. augusta 2018 v Luhanskej oblasti, keď zachraňoval raneného spolubojovníka. Mal dvadsaťjeden rokov.
Vďaka tebe nikto nezomrel – hlása nápis na pomníku, ktorý okrem čerstvých kvetov zdobí aj zástava bataliónu Ajdar, dobrovoľníckej jednotky bojujúcej proti separatistom na východe Ukrajiny.
Lyčakivský cintorín vo Ľvove je európsky unikát. Existuje už od roku 1786 a vzbudzuje kolosálny dojem. Na štyridsiatich hektároch sa nachádza tritisíc hrobov i honosných hrobiek vyzdobených sochami a reliéfmi, ale aj niekoľko pamätníkov, ktoré vypovedajú o zložitej histórii regiónu.
Je zároveň príkladom, že aj mŕtvi sa môžu stať obeťou politických zmien a nástrojom propagandy.
Blúdením medzi hrobmi tu môžete stráviť celý deň. A premýšľať o tom, čo sa tu uplynulých sto rokov dialo.
Slováci na Marsovom poli
Ľvov je najväčšie mesto západnej Ukrajiny. Ešte pred vyše storočím patril k Rakúsko-Uhorsku a bol sídlom rakúskej Haliče.
Keď sa na jeseň 1918 monarchia rozpadla, západná časť Haliče sa stala súčasťou obnoveného Poľska a vo východnej časti vznikla Západoukrajinská ľudová republika. Väčšinu tu tvorili Ukrajinci, nie však vo veľkých mestách (vrátane Ľvova), kde mali prevahu Poliaci a početnú skupinu tvorili Židia.
Pre miestnych Poliakov bol Ľvov desaťročia centrom poľskej vzdelanosti a kultúry. Nedokázali si ani predstaviť, že ho nebudú mať pod kontrolou. Oba národy si nárokovali územie osídlené druhou národnosťou.
Výsledkom bolo niekoľko mesiacov tvrdých bojov (Československo dodávalo Ukrajincom zbrane výmenou za ropu) a tisícky mŕtvych.
Vo finále slávili úspech Poliaci, ktorí o niečo neskôr v ďalšom krvavom konflikte odrazili protiútok boľševickej Červenej armády zo severovýchodu. Ukrajincov čakali v medzivojnovom Poľsku ťažké časy.
