Zlyhania a výbuchy na pôde predvolebnej integrácie vedú čoraz väčšmi k expertným názorom, že z opozície ustupuje všetok rozum, nad ktorým víťazia individuálne egá lídrov.
Vysloviť s týmto akýsi paušálny súhlas je úplne mimo. Trebárs v odmietaní PS-Spolu je u Kisku racionálna celkom dosť, akurát možno o čosi menej než za argumentáciou za spojenie. Možnosť percentuálneho a mandátového prečíslenia Smeru, a tým aj zásadne vyššia opozičná šanca na "právo prvej noci" pri budovaní vlády, je napríklad akoby príliš vzdialený a abstraktný faktor.
Pričom argument o množstve neznámych, ktoré ešte číhajú v dlhej kampani, nielenže pôsobí seriózne, ale seriózny aj je. O nič menej než prognóza, že škandály, percentá, vzťahy a väzby, ako sa javia dnes, zostanú až do marca bezo zmeny.
