Autor je šéfredaktor Českého rozhlasu Plus
Je skľučujúci pohľad na krajiny, ktoré sa zbavili komunistických režimov a po tridsiatich rokoch pokusov a omylov sa ocitli na pokraji priepasti.
V tej môže zmiznúť aj to, čo sa podarilo z vtedajších hesiel na námestiach predsa len vytvoriť: ako-tak fungujúcu demokraciu; nedokonalý, ale predsa len právny štát; slušnú životnú úroveň, hoci zďaleka nie pre každého; slobodu ako predpoklad naplneného života.
Je to tragédia? Alebo fraška? Alebo sú to normálne roky, ktoré sa v histórii opakujú?
Timothy Garton Ash, profesor na Oxforde a veľký znalec strednej Európy, napísal o revolúciách roku 1989 výbornú knihu Rok zázrakov, v ktorej farbisto opísal, čo vtedy zažil vo Varšave, v Budapešti, Berlíne a Prahe.
Tento rok text doplnil esejou, v ktorej čítame: „Skutočnosť, že sa strednou Európou tridsať rokov po roku 1989 valí rovnaká vlna nacionalistického populizmu, ktorá otriasa radom ďalších európskych krajín, ale aj Spojenými štátmi Donalda Trumpa, je svojho druhu perverzným holdom tomu, aká úspešná celá transformácia bola.
Naozaj teraz majú rovnaké problémy ako Západ: populistická rétorika stavia čistý a suverénny ľud proti prehnitej liberálnej elite; oproti chladným faktom sa preferuje simplifikujúci, emocionálne príťažlivý nacionalistický naratív; využívajú sa a zneužívajú sociálne médiá (Fidesz sa dokázal zvlášť efektívne uchytiť na facebooku); denuncuje sa liberalizmus; a panuje zhodná kultúrna sociológia podpory populizmu v tej polovici spoločnosti, ktorá si pripadá tak či onak zanedbávaná strojom globalizácie, europeizácie, liberalizácie a digitalizácie.“
Ocenenie stredoeurópskeho pokroku je paradoxné, ale trefné. Inými slovami: trápi vás, že desatina voličov podporuje stranu Mariana Kotlebu?
