Autor bol vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a generálny tajomník NATO
Dátum 9. novembra 1989 je pre moju generáciu nezabudnuteľný a navždy zostane zapísaný v ľudských dejinách. V ten deň pred tridsiatimi rokmi padol Berlínsky múr. Rozpad sovietskeho bloku ukázal, že komunizmus je niekoľko desaťročí po páde fašizmu druhým veľkým ideologickým zlyhaním 20. storočia.
Vlády sa ujal liberálny kapitalizmus a zdalo sa, že jeho hlavný predstaviteľ v podobe Spojených štátov je odsúdený na dlhú a bezkonkurenčnú hegemóniu.
Poľský úspech
V tomto prostredí prekvitala nejedna krajina. Napríklad v Poľsku krátko pred pádom Berlínskeho múru nastúpila prvá nekomunistická vláda a po prekonaní niekoľkých problémov na začiatku transformácie sa hladko stalo členom NATO a Európskej únie. Poľská ekonomika naposledy zaznamenala medziročný pokles HDP v roku 1991. A v roku 2009, keď klesol HDP všetkých ostatných štátov EÚ, poľská ekonomika narástla takmer o tri percentá.
Dnes však vieme, že rok 1989 nebol koncom dejín, ale len špecifickou kapitolou v dejinách. Západná liberálna demokracia, ktorá mala podľa predpovede Francisa Fukuyamu po roku 1989 získať globálnu prevahu, dnes čelí čoraz väčším výzvam neliberálnych síl.
Obdobie americkej dominancie sa tiež ukázalo ako krátke. Teroristické útoky z 11. septembra 2001 ukázali, aká je táto veľmoc zraniteľná voči objavujúcim sa neštátnym aktérom. Okrem toho v tom istom roku sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie, čo dodalo veľkolepému rastu tejto krajiny ďalší impulz.
Americká hegemónia sa rozpadala a svet si postupne zvykol na reči o multipolárnosti.
Čínske víťazstvo
Vzostup Číny vyvrátil mnoho predchádzajúcich predpokladov. V novembri 1989 pôsobila Komunistická strana Číny nesmierne zraniteľne. Ďalší ľadoborec komunizmu – Sovietsky zväz – čelil čoraz zrejmejšej kríze, zatiaľ čo Čína sa stále lízala z rán v dôsledku násilne potlačených protestov na Námestí nebeského pokoja.
