Autorka pôsobí ako riaditeľka UCL Inštitútu pre inovácie a verejné využitie.
Využívanie a zneužívanie dát Facebookom a inými technologickými spoločnosťami si konečne získava zaslúženú pozornosť. V čase, keď sa osobné data stávajú najcennejším statkom nášho sveta, by sme sa mali zaujímať, či sa staneme pánmi, alebo sluhami týchto platforiem.
Perspektíva, že platformy (Google, Facebook atď . - pozn. red.) sa demokratizujú, zostáva hmlistá. Algoritmy sú navrhnuté tak, že spoločnostiam umožňujú profitovať z našej minulosti, prítomnosti a tiež z toho, ako sa budeme správať v budúcnosti.
Šošana Zuboff z Harvardovej obchodnej školy to nazvala "behaviorálnym prebytkom". Znamená to, že platformy často poznajú naše preferencie lepšie ako my sami a dokážu nás jemne manipulovať, aby sme svojím výberom ďalej tvorili zisk. Skutočne si prajeme prebývať v spoločnosti, kde sú naše najvnútornejšie túžby a prejavy osobnej vole na predaj?
Dobyvatelia renty
Kapitalizmus ako system vždy dokázal šikovne vytvárať nové túžby a potreby. No s použitím veľkých dát a algoritmov technologické spoločnosti urýchlili a prevrátili tento proces. Namiesto toho, aby sa vytvárali stále nové produkty a služby predvídajúc, čo by ľudia mohli chcieť, už vedia, čo chcú a predávajú nám naše budúce ja.
Čo je horšie, algoritmické procesy nás často utvrdzujú v spoločenských stereotypoch – či už rodových, alebo rasových – a môžu byť manipulované s cieľom zisku komerčného či politického. Služba Google vyhľadávača je nám nesmierne užitočná, no nedali sme spolu s jej používaním súhlas, aby naše návyky boli katalogizované, tvarované a predávané.
Aby sme to zmenili, musíme sa sústrediť na spôsob, akým sa dnes obchoduje a ako sa získava ekonomická renta. V 17. storočí ju majitelia pôdy získavali na cenovej inflácii pôdy. A gumoví magnáti z toho, že ropa bola vzácna. Dnešné firmy získavajú hodnotu pomocou monopolizácie vyhľadávania a e-služieb.
