V segmente durenia Kočnerových poskokov kamuflovaných za politické kádre treba Igorovi Matovičovi uznať početné zásluhy, čerstvé predstavenie s Martinom Glváčom však zatiaľ nevyšlo.

S licenciou novinárskej skratky povedzme, že to pokazil v okamihu, keď Glváča vyzval, aby v sebe našiel aspoň zbojnícku česť.
V tom okamihu sa prebudili inštinkty Roberta Fica, pretože, čo si budeme hovoriť, o politickom bytí tohto maznáka Aleny Zsuzsovej rozhoduje len a výhradne on.
A presne v duchu zbojníckej cti si Fico povedal, že čo je veľa, to už je príliš, on si svojich ľudí nenechá vyhadzovať Matovičom len preto, že si písali kamarátske správy s dôvodne podozrivým nieže hochštaplerom, ale podvodníkom a objednávateľom vraždy.
Okrem toho si mohol opäť utrieť topánky do politickej nosnice, teda nominálneho premiéra Petra Pellegriniho, ktorý expresne rýchlo absolvoval prechod z fázy očakávania do fázy sklamania, a všetkým vynadať, že odstúpiť by mali oni.
Komu česť, tomu česť. Cmuk!