Autor je nemecký minister zahraničných vecí
Každý z nás v Európe, kto zažil 9. november 1989, vie na túto otázku odpovedať. Pretože keď sa pred tridsiatimi rokmi objímali od šťastia plačúci východní a západní Nemci, nekončilo sa len nemecké rozdelenie.
Pádom Berlínskeho múru padla aj železná opona, ktorá štyridsať rokov rozdeľovala náš kontinent.
My Nemci preto 9. novembra neoslavujeme len pád Berlínskeho múru. Oslavujeme odvahu, vďaka ktorej ľudia v celej strednej a východnej Európe získali slobodu a demokraciu.
Oslavujeme v Európe, ktorá je dnes – odhliadnuc od niekoľkých výnimiek – zjednotená v šťastí.
Sme vďační
My Nemci vieme, komu sme za toto šťastie vďační: státisícom východných Nemcov, ktorí pre slobodu vyšli do ulíc.
Ale aj robotníkom v Gdanských lodeniciach, spievajúcim revolucionárom v pobaltských krajinách, Maďarom, ktorí ako prví preťali železnú oponu, intelektuálom Charty 77 v Prahe, demonštrantom sviečkovej demonštrácie v Bratislave, povstalcom z Temešváru – všetkým tým ženám a mužom, ktorých túžba po slobode zmietla múry a ostnaté drôty.
A vďačíme za to našim priateľom a spojencom na Západe, ale aj Gorbačovovej politike glasnosti a perestrojky, ktorí vydláždili cestu k znovuzjednoteniu.
Nemecká jednota bola aj darom Európy Nemecku – a to na konci storočia, v ktorom Nemci spôsobili na tomto kontinente nepredstaviteľné utrpenie.